V jedno pekné slnečné víkendové popoludnie vyrážame na výlet. Nechceme ísť „neďaleko od Trenčína“, len tu kúsok – pri Bošácu, do Haluzíc. Plán je taký, že si prejdeme Haluzickú tiesňavu, pozrieme si románsky kostolík a vybehneme na kopec na rozhľadňu na Hájnici. Pozývame aj Vás 🙂
Celkový čas: 3 hod.
Vzdialenosť: 3,5 km
Prevýšenie: 151 m
Typ výletu: pešia turistika pre celú rodinu
Začiatok trasy: parkovisko pri obecnom úrade v Haluziciach
Prichádzame autami do malej dedinky Haluzice. Sme tu cez víkend a je to poznať. Parkovisko pri obecnom úrade je plné a miestny správca nás posiela zaparkovať autá na neďaleké vyhradené parkovisko – na lúku. Víkendy sú tu naozaj vyťažené, nemôžeme sa tomu čudovať, pretože je tu naozaj krásne.
Chceme začať náš výlet prehliadkou Haluzickej tiesňavy. Presunieme sa preto k začiatku lesníckeho náučného chodníka, ktorý vedie celou tiesňavou. Je trošku problém pre tých, ktorí tu ešte neboli, kadiaľ sa k nemu dostať. Treba ísť od obecného úradu po asfaltovej ceste rovno dolu kopcom do zákazu vjazdu a po pár metroch je na stĺpe šípka. Z cesty sa odbočí prudko doprava na úzky chodníček – a sme v tiesňave. Schodíkmi prudko klesáme tiesňavou a pozeráme okolo seba, čo tu príroda vytvorila.
Celú tiesňavu vymlela voda z miestneho potoka, ktorá sa postupne hlbšie a hlbšie zarezávala do zeme a odplavovala materiál na polia a lúky poniže tiesňavy. Vraj ešte pred 100 rokmi sa dalo prejsť po lávke z jednej strany na druhú ponad tiesňavu. Teraz je to už nepredstaviteľné. Celé brehy sú zalesnené a zarastené hlavne brečtanom.
Atmosféra je tu skutočne úžasná. Deti vravia, že je to tu ako v pralese. Aj v lete počas najväčších horúčav je tu vlhko a príjemne chladno. Všetko okolo je veľmi zaujímavé. Pozeráme si stavby z kameňa, ktoré sa volajú prehrádzky, ktorých účelom je zabraňovaniu odnášaniu naplavenín pri veľkých búrkach. Obdivujeme stromy, popínavý brečtan, skaly, deťom sa páčia aj všelijaké chrobáky a živočíchy vo vode.
Pohyb je tu nenáročný a zvládne ho aj bežný človek – nešportovec. Len počas zlého počasia sa tu bude riadne šmýkať na blatistom podloží. Je vidno, že lesníci sa dobre starajú o túto chránenú prírodnú pamiatku.
Chodníček sa kľukatí pomedzi stromy, občas preskočíme potok a už sme na konci pri najväčšej prehrádzke. Tá bola postavená v roku 1926 talianskymi kamenárskymi majstrami. Ide o zaujímavú technicko-stavebnú pamiatku.
Po schodíkoch na pravej strane stúpame hore z tiesňavy a vychádzame z húštin tiesňavy na lúku. Vyšliapaným chodníčkom pokračujeme v našom putovaní a prichádzame k zrúcanine románskeho kostolíka.
Kostolík je zaujímavá stavba. Pochádza z roku 1299. Okolo neho je vybudované opevnenie, obranný múr so strieľňami. Slúžil ako útočisko v tej dobe pred nepriateľmi. Od kostolíka je krásny výhľad na Považie a na Beckovský hrad.
Keď už máme poriadne pozretý celý kostolík a jeho okolie, vydávame sa na výstup na kopec Hájnica. Na jeho vrchu je malá rozhľadňa, ktorú je vidno už z diaľky. Od kostolíka vedie úzky chodníček okolo zvonice smerom na vrch Hájnice, ideme preto po ňom. Cesta vedie priamo kolmo nahor – ak by bolo po daždi, tak by sa tu riadne šmýkalo.
Po krátkom zahriatí pri výstupe do kopca sme pri rozhľadni. Vyzerá to tu skvele. Hneď sa škriabeme po schodíkoch na vyhliadku a pozorujeme okolie. Je síce pravda, že výhľady sú podobné ako zo zeme, pretože rozhľadňa nie je moc vysoká. Atrakcia je to ale výborná, tak sa z nej tešíme.
Pobeháme si celú náhornú plošinku. Je tu vzorne pokosené. Smerom na Beckov vedie nenápadný chodníček, po ktorom sa dostaneme na úbočie. Je tu pekné vyhliadkové miesto. Vrátime sa naspäť k rozhľadni a dáme si konečne veľkú prestávku. Ľahneme si aj na zem ako do postele a relaxujeme.
Po slnení a oddýchnutí sa poberáme dole do dediny. Chodníček dole je znovu pomerne prudký a miestami máme čo robiť – a to je suchý terén. Pozor pri daždi, bude treba vtedy ísť lyžiarskym spôsobom – serpentínami : cik-cak 😊
Po poľnej ceste vedúcej okolo cintorína prichádzame do dediny a na lúke na improvizovanom parkovisku nás čaká už naše auto. Sadáme doň a spokojní odchádzame domov.
Opäť sa nám podarila skvelá turistická akcia. Krásna prechádzka haluzickým „pralesom“ je skutočne výnimočná. Veľmi odporúčame túto lokalitu aj s bonusmi, ktorými sú určite kostolík, aj rozhľadňa. Divokej prírode zdar !
Trasa nášho výletu znázornená na mape.
Realizované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.
