Dnes je znovu pekný slnečný deň, ideme na turistiku. Ale kam? Naši mladší detskí turisti zahlásili, že by išli radi k moru 🙂 Celkom vtipné – tak teda súhlasíme a ich prianie plníme, ideme na turistiku k moru: do Selca 😊
Celkový čas: 3,5 hod.
Vzdialenosť: 5,5 km
Prevýšenie: 543 m
Typ výletu: pešia turistika pre celú rodinu
Začiatok trasy: horný koniec, zastávka v Selci
Doma si pobalíme do ruksakov občerstvenie, náhradné tričko, dobrú náladičku a vyrážame do Selca po trase: Turná, Stankovce. Ideme síce k moru, ale plavky nechávame doma, snáď nabudúce a hlavne už čoskoro sa zídu, ale v inom mori. Prichádzame autami do obce Selec. Prejdeme až na jeho koniec a na malom otoči parkujeme autá tak, aby sme nezavadzali autobusom, alebo domácim. Naštudujeme si infopanel, zorientujeme sa na mape a rezkým krokom vyrážame vpred po červenej alebo aj zelenej turistickej značke.
Hneď na začiatku treba dať pozor, kadiaľ máme ísť. Naša cesta vedie od infotabule po moste cez potok a smerom dolu dedinou. Po pár metroch za domom č.99 odbočujeme doprava do úzkej uličky, a po trávičke prejdeme pomedzi domy von za dedinu. Vyšplháme sa z jarku vpravo hore a pokračujeme ďalej okolo stromov.
Rad ovocných stromov nás sprevádza až po horu. Na konci sadu odbočujeme vpravo a začíname stúpať po mierne naklonenej „rovinke“ – čiže do mierneho kopca. Prichádzame ku vrchnej stanici lyžiarskeho vleku. Všímame si, že je tu celkom fajn kopec na lyžovanie a sánkovanie – v zime sa sem určite prídeme pozrieť. Trošku si odpočinieme a ideme ďalej. Cesta sa tu rozbieha na viaceré smery, my si vyberáme ten správny a po turistickej značke ideme do kopca.
Naša „rovinka“ sa ešte viac nakláňa😊 Pre niekoho môže byť nezáživné šliapať do kopca na tomto úseku, pretože cesta vedie rovno hore lesom a môže byť nudná a únavná. Pre nás to neplatí ani náhodou. Je to vždy len o tom, ako sa sami vieme zabaviť. Deckám rozprávame príbehy o hradisku, ktoré sa nachádzalo presne nad chodníkom, po ktorom kráčame – na vrchu kopca. Bolo to miesto, kde kedysi žili ľudia, aby sa tu bránili pred nepriateľmi. S deckami hneď aj nacvičujeme, ako by sa dalo brániť pred takýmito nepriateľmi – a už okolo nás lietajú palice a kamene 😊 Zistili sme, že by sme sa v pohode ubránili.
Sledujeme pozorne mapku v navigácii telefónu, kde máme zo značky z chodníka odbočiť na Kamenné more, pretože tam nevedie značená cesta. Ľahko by sa mohlo stať, že by sme skončili až hore na Inovci. Odbočujeme preto na vyvýšenine za kótou. Cesta tu mierne klesá. Po divokom lese sa prebojujeme cez popadané stromy a skaly až ku miestu, kde sme sa dnes chceli dostať.
Prichádzame k Seleckému kamennému moru. Miestny názov tohto čarovného miesta je aj Sokolova skala. Je tu vzácne archeologické nálezisko aj vďaka neďalekému hradisku. Celé toto miesto je prírodná pamiatka a platí na ňom najprísnejší 5. stupeň ochrany.
Deťom vysvetľujeme, že príroda je tu veľmi vzácna. Aby bola zachovaná aj pre ďalšie generácie, musí byť chránená. Nemôže sa tu len tak chodiť kade-tade, nesmie sa tu nič trhať, akokoľvek poškodzovať, a preto budeme len po okraji pozorovať, ako to tu vyzerá. Vysvetľujeme si jednoduchou rečou, čo je to kamenné more – že ide o zvetrané kamene, ktoré sa zosypali dolu kopcom a vytvorili tak celú plochu veľkého množstva kameňov, cez ktorú ani tráva neprerastie. Vyzerá to, ako keby kamene „tiekli“ dolu kopcom – ako voda. Veľmi sa tu darí machu, ktorý na kameňoch vytvára akoby mäkký huňatý koberec.
Oddýchneme si pri tomto krásnom mieste, dáme si občerstvenie z domácich zdrojov a po zrelaxovaní sa poberáme dolu kopcom naspäť do Selca. Znovu nás čaká cesta-necesta divokým lesom, popadané stromy, ktoré ale hravo zvládneme a po chvíli sme na našom značkovanom chodníčku.
Rýchlo sa dolu kopcom po vyšliapanom lesnom chodníku dostávame až ku vleku. Pokračujeme po inej ceste, akou sme išli hore. Zídeme tento krát dolu po zjazdovke. Je krásne upravená a pokosená. Moc sa nerozbiehame, lebo asi v polovici lyžiarskeho kopca po vyšliapanom chodníčku odbočujeme doľava, aby sme obišli domy na okraji dediny a dostali sa na cestu. Darí sa nám to a chodníčkom okolo vodného zdroja sa dostaneme na cestu, po ktorej prejdeme do dediny a okolo potoka až k našim autám.
Dnes to bola mierne náročnejšia, no o to krajšia prechádzka na čarovné a históriou opradené vzácne miesta. Sme príjemne unavení, nadýchaní čerstvého vzduchu a hlavne psychicky oddýchnutí od každodenného zhonu v meste. A o toto nám dospelým a našim deťom ide. Ochrane našej krásnej prírody zdar !
Trasa nášho výletu znázornená na mape.
Realizované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.
