Ľudové obyčaje
V živote našich predkov mala nezastupiteľné miesto úcta k prírode a k opakujúcim sa prírodným úkazom a z nich prameniace zvyky týkajúce sa jednotlivých ročných období. Slovania podobne ako ďalšie roľnícke národy spájali začiatok výročného cyklu s počiatkom vegetácie. Pojem „Jar“ u praslovanov označoval „Rok“, neskôr len jeho prvý úsek. V roku 1582 pápež Gregor VIII. určil Nový rok na 1. január, čím sa mohli zafixovať výročné zvyky k presným dátumom.
Rodinné obyčaje zahŕňajú komplex obradov, ktoré sprevádzajú prelomové etapy v živote človeka (narodenie, dospievanie, svadba, úmrtie). Na vývin rodinných obyčajov u nás i v Európe vplývalo cirkevné právo zavedením cirkevných obradov, ktoré sa viažu k narodeniu (krst, vádzka, inštitúcia krstných rodičov), svadbe (ohlášky, sobáš) a úmrtiu človeka (cirkevný pohreb).
Kalendárne obyčaje predstavujú obrady a magické úkony, ktoré sa viažu k jednotlivým dňom roka alebo významným cirkevným sviatkom. Výročné obyčaje sa viažu k cyklicky sa opakujúcim výročným situáciám (Vianoce, Nový rok, Fašiangy, Veľká noc, Turice, Máje). Vlastné kalendárne obyčaje mapujú celý cirkevný kalendár (Sviatok sv. Lucie, Sv. Juraja, sv. Jána).
Pracovné obyčaje sa prelínajú s kalendárnymi obyčajmi a sú úzko späté s prácou človeka. Viazali sa k začatiu alebo k ukončeniu určitej pracovnej činnosti (1. jarný výhon dobytka na pašu, 1. jarná orba, sejba, dožinky, oberačkové slávnosti, priadky a pod.).
Spoločenské a právne obyčaje si určovala každá sociálna vrstva obyvateľstva (roľnícke, remeselnícke, banícke, pastierske, žiacke, študentské a pod.)
