Hoci sa to nezdá, Park M. R. Štefánika v Trenčíne má už viac ako 150 rokov. Spája centrum mesta so železničnou a autobusovou stanicou a poskytuje príjemné prostredie na prechádzky a posedenie. Pôvodcom myšlienky založiť park na miestach, ktoré boli občas zaplavované a ohrozované riekou Váh, bol trenčiansky farár – opát Ľudovít B. Stárek. Prvými zakladateľmi parku sa stali J. Nozdrovický a I. B. Burian v rokoch 1860 – 1865. Park sa od začiatku využíval na rôzne oslavy a zhromaždenia. V rokoch 1856 – 1873 park postihli živelné pohromy, najmä záplavy. Devastáciu parku spôsobili aj ustupujúce a porazené vojská armády generála L. Benedeka z Rakúsko-pruskej vojny v roku 1866. Slávnostné novotvorenie parku sa konalo 13. mája 1880.
V roku 1886 boli do parku nasadené jednotlivé druhy stromov a rastlín a boli vyznačené tabuľkami s latinským a maďarským názvom, čo vzbudilo záujem o park. Mestský park mal svoju tradíciu aj v pravidelných koncertoch už od roku 1888 až do vypuknutia 1. svetovej vojny v roku 1914. Koncertovala tu vojenská hudba v hlavnom veľkom kvetinovom kruhu parku, kde bolo viac starších stromov. Zvlášť vynikol 105 rokov starý jaseň (34 m vysoký). Nazvali ho notovým stromom, pretože na jeho dolnom kmeni, ktorý mal objem 455 cm3, bol zvyčajne na sklenej tabuli zavesený program koncertu.
V lete roku 1894 postihla mestský park veľká katastrofa. Váh na severovýchodnej strane Hornej Sihote pretrhol hrádze a vyhľadal si jedno z hlavných korýt Kubranského potoka, vedľa ktorého sa nachádzal aj samotný park. Voda zaplavila park miestami až do výšky viac ako 3 m a nízke rastliny úplne zničila. Keď voda klesla, bolo treba park úplne zrekonštruovať. V dôsledku veľkých škôd‚ ktoré spôsobili povodne, bolo koryto Kubranského potoka preložené na iné miesto. Po úplnom zasypaní Kubranského potoka, sa tu vybudovala sústava kľukatých cestičiek, ktorá bola neskôr upravená a tak vznikla rovná, asfaltová cesta spájajúca mesto s magistrálou železnice.
V čase 2. svetovej vojny tu boli vykopané úkryty. Za veľkým kvetinovým kruhom uprostred parku so sochou Venuše stála filagória – altánok a neďaleko nej strom pagaštan konský, ktorý dostal meno strom štrajkového ultimáta. Názov súvisel so štrajkom študentov v roku 1903. Mal 138 – 150 rokov, bol 23 m vysoký a vo výške 120 cm od zeme mal objem 323 cm3.
20. mája 1906 bola odovzdaná verejnosti botanická záhrada v parku. Mala podobu nepravidelného kosoštvorca a zaberala asi 150 m2. Stredom botanickej záhrady viedlo umelo vytvorené pohorie, ktoré takto vytváralo severné a južné svahy pre rastliny s rôznymi nárokmi. Celá plocha bola rozdelená na 23 malých parceliek. Na takto umelo členenom teréne bolo zasadených okolo 300 druhov rastlín, ktoré boli označené tabuľami s menami. Botanická záhrada sa spočiatku tešila nevšednému záujmu mesta a turistov. Pre nedostatočný dozor však dochádzalo k jej ničeniu, po roku 1910 zanikla a dnes už po nej niet ani stopy.
Od 1. mája 1907 je mestský park elektricky osvetlený. V roku 1912 bol doň zavedený vodovod, používal sa na zavlažovanie trávnatých plôch a polievanie kvetinových záhonov. V rokoch 1918 – 1938 navrhlo mestské zastupiteľstvo zriadiť namiesto zaniknutej botanickej záhrady ornitologickú záhradu. Na stromy zavesili rôzne klietky vtákov a ich spev mal nahrádzať koncerty hudby miestnej posádky. Boli tu pávy, bažanty, drozdy, papagáje, sovy, kukučky a iné druhy. Avšak občania niektoré vtáky pochytali, čo bolo príčinou zániku tejto malej zoologickej záhrady.
Po vojne začala aj rekonštrukcia parku. Bol postavený okrúhly hudobný altánok s elektrickým osvetlením, aby sa zachovala tradícia hudobného parku. S ďalším vývojom súviselo aj dokončenie 38 m dlhého železničného prejazdu neďaleko parku. Vtedy železničná správa prepustila mestu značnú časť svojho bývalého pozemku na rozšírenie parku. Takto sa rozšírila v rokoch 1952 – 1956 historická časť parku o veľký slnečný priestor. Bol nazvaný Nový park. Je tu cesta nazvaná ako „druhá asfaltová magistrála” s početnými lavičkami, ktorá končí na ceste k novej železnici.
Na okraji parku pri Základnej umeleckej škole K. Pádivého sa nachádza fontána. Na tomto mieste predtým stál pôvodný pamätník M. R. Štefánika z roku 1938 od J. Pospíšila, ktorý bol neskôr z ideologických dôvodov odstránený. Z pôvodného pamätníka sa podarilo zachovať len bustu, ktorá je teraz súčasťou nového pamätníka v tvare zlomeného krídla podľa návrhu akademického maliara Juraja Oravca (z roku 1998). V parku sa nachádza niekoľko ďalších plastík a pamätníkov.
OTVORENÉ: park je voľne prístupná počas celého dňa
VSTUPNÉ: zdarma
GALÉRIA
