Reliéf Jána Jiskru z Brandýsa

V rokoch 1915 – 1916 bol na hradnej skale pri Hoteli Elizabeth vytesaný reliéf Víťaznej Hungárie, symbol hrdinstva bývalého Uhorska spojený s maďarským textom, podľa návrhu sochára Michala Karu. Z dôvodu ideovej nezlučiteľnosti s politickou líniou novej republiky bol v roku 1921 pôvodný reliéf pretesaný reliéfom Jána Jiskru z Brandýsa, ako symbol bratstva dvoch národov. Jeho autorom je akademický sochár František Ducháč – Vyskočil spolu s Kamenárskou školou z Hořic.

 

Ján Jiskra z Brandýsa

 

Ján Jiskra (okolo 1400 – 1468/1471) bol český šľachtic a žoldnier, ktorý pôsobil na území dnešného Slovenska. V mladosti sa vyučil vojenskému umeniu v Taliansku a osvojil si husitské bojové taktiky.

Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského a nástupe poľského kráľa Vladislava III. bol poverený ochranou práv Ladislava Pohrobka, syna kráľovnej Alžbety Luxemburskej. S asi päťtisícovým vojskom obsadil stredoslovenské banské mestá, Spiš a časť východného Slovenska, vrátane Kremnice, kde dal raziť dukáty v mene Ladislava.

Po smrti kráľovnej Alžbety sa stal hlavným kapitánom vojska Ladislava Pohrobka. Viedol boje proti Jánovi Huňadymu a jeho víťazstvá, napríklad v bitke pri Lučenci (1451), mu zabezpečili dôležité postavenie. Neskôr spolupracoval s vojenským spolkom Bratríci a po nástupe kráľa Mateja Korvína (1458) vstúpil do jeho služieb. Bol povýšený na baróna a získal hrady Solymos a Lippa. Zúčastnil sa bojov proti Turkom a rokoval so sultánom Mehmedom II. v Istanbule.

Jiskrova 22-ročná prítomnosť na Slovensku mala aj kultúrny dopad – významne prispel k udomácneniu češtiny ako spisovného a kultúrneho jazyka Slovákov. Hoci niektorí mylne tvrdia, že bol husit, Jiskra bol katolík a udržiaval dobré vzťahy s protihusitskou českou šľachtou.

Presný dátum a miesto jeho smrti nie sú známe. Naposledy sa spomína v listine z októbra 1468, a do februára 1471 je už uvedený ako zosnulý.

Galéria

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!