Dĺžka trasy: 13 km
Náročnosť: stredne náročná
Prevýšenia: 400 m
Čas trvania: 3 hod. 20 min.
Odporúčaná mapa: VKÚ Biele Karpaty č. 107.
Trasa je vhodná pre turistu, ktorému nerobí problém preprava hromadnou dopravou. Neodporúča sa ísť vlastným motorovým vozidlom, lebo začiatok a koniec trasy nie sú totožné. Rád navštevuje hrady a chránené územia. Trasa sa dá kombinovať s odporúčanou trasou č. 11. a č. 9.
Popis trasy:
Naša trasa začína na autobusovej zastávke v strede dediny Selec. Je označená zelenou turistickou značkou. Oproti autobusovej zastávke je ulička, na ktorej naša trasa začína. Vedie pomedzi domy a stúpa za záhradkami na okolité lúky. Po 500 m chôdze lúkou vchádza do lesa. Z lesného chodníka sa postupne dostane na lesnú cestu a lesom na najbližší kopec s názvom Lazový Vrch. 545 m n. m. Pokračuje po vrstevnici na Drieňový Vrch 543 m n. m. Sedlom pod Lašidom obíde celý vrch Lašid 469 m n. m. Po opustení zalesnenej krajiny sa nám začnú črtať nádherné výhľady na lúky nad Beckovom. Postupne sa chodníkom po vrchole, slivkovou alejou približujeme ku hradu. Pre tých, ktorí poznajú majestátnu dominantu z opačnej strany, sa tento uhol pohľadu bude zdať veľmi neobvyklý. Naša zelená trasa je na okraji CHA Beckovské Lipy. Táto lokalita je na pravej strane chodníka pri trase smerom ku hradu Beckov. Nachádza sa tu územie s bohatým výskytom rastliny – hlaváčika jarného.
Je tu k dispozícii i náučný chodník s názvom Tri Lipy. Trasa vedie cez: Beckov – okolo CHA Lipový sad – rodný dom D. Štúra – Lipky – Beckovské skalice – kameňolom – Skalka pri Beckove – Beckov.
História hradu Čachtice
Hrad sa spomína už v Anonymovej kronike z 9. storočia. Potvrdili to aj archeologické vykopávky. Hrad mal veľmi dobrý strategický význam. Preto sa tu v 13. storočí postavil kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom a z dvojposchodového paláca. V čase najväčšieho rozmachu Matúša Čáka patril hrad pod jeho moc. Neskôr sa tu ako majitelia objavujú Stiborovci pôvodom z Poľska. Bol to najmajetnejší rod Uhorska a za ich panovania hrad dosiahol veľký rozmach. V roku 1727 hrad zachvátil požiar a odvtedy hrad chátral a bol opustený. Z hradného brala sú nádherné výhľady na široké okolie. Hlavne na pohorie Malé Karpaty a dovidieť aj na zrúcaniny hradu Čachtice. Samotné hradné bralo patrí tiež medzi chránený prírodný útvar.Židovský cintorín
Iba pár metrov od vstupnej brány do hradu sa nachádza starý židovský cintorín. Vďaka svojej polohe – v blízkosti hradu, patrí k najmalebnejším svojho druhu na Slovensku. Je rozdelený na dve časti. Staršia časť cintorína sa rozprestiera na východnej strane hradného svahu a nachádza sa tam približne 80 náhrobkov. História tohto cintorína siaha až do roku 1683, kedy prišli na hrad Beckov prví židia. V tomto roku bol totiž kuruckými vojskami Imricha Thökölyho zničený Uherský Brod pričom bolo zabitých 200 židov. V roku 1689 gróf Pongrácz povolil židom obchodovať, postaviť si modlitebňu a zriadiť cintorín. Ďalší pozemok na rozšírenie cintorína získali židia v roku 1734 od grófa Esterházyho. Cintorín je od roku 1991 zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok.Po návšteve cintorína trasa pokračuje dolu do samotnej obce Beckov a v nej odbočuje smerom doľava. Ak sa zahľadíme na hradné bralo zo spodnej časti vidíme jeho 80 m vysoké skalné útvary. Trasa prechádza dedinou, ktorá má bohatú históriu. Žilo tu veľké množstvo národovcov a spisovateľov, napr. Ladislav Medňanský – slovenský maliar a grafik pochovaný je v Beckove, narodil sa tu J. Miloslav Hurban. V obci je zriadená pamätná tabuľa na jeho rodnom dome. Obec bola v minulosti opevnená vysokým múrom, ktorý je i dnes dobre viditeľný.
Ďalšia pamiatková budova je Župný dom alebo sirotinec, v súčasnosti v ňom nájdeme kolkáreň a bar. V kúrii Ambrovec je miestne múzeum otvorené v sezóne od 1.mája do 31. októbra. Počas zimného obdobia je potrebné sa vopred nahlásiť (skupiny na tel. č. +421 032/77 77 217 alebo 0948 140 018). Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna a kláštor je otvorený len na požiadanie (tel.: +421 (0) 32/77 77 128).
Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania bol postavený v rokoch 1791 – 1792, navštíviť ho môžete len počas bohoslužieb.
Oproti parku sa vyníma novo zrekonštruovaná budova – Kúria Beckov – s možnosťou ubytovania a stravovania s príjemným posedením vo vnútri i vonku pri jazierku. Skalolezci si môžu priamo z dvora kúrie vyliezť na hradné bralo.
Trasa pokračuje popri Župnom dome, kde mení farbu na modrú a smeruje doľava. Prechádza okolo cintorína na koniec dediny. Začne stúpať smerom k Beckovským skaliciam s najvyšším bodom na úrovni 325 m n. m. Je to chránené územie s rozlohou 30 ha. vyhlásené v roku 2002. Chránia sa tu prevažne vzácne rastliny ako sú napríklad vstavače, hlaváčik jarný, horec krížatý, ľan rakúsky. Z najvyššieho bodu je krásny výhľad na okolitú krajinu, najmä na náprotivný Turecký vrch, ktorý patrí taktiež medzi chránené oblasti s podobným ochranárskym stupňom. Po hodine chôdze najskôr lesným chodníkom a potom po lúkach naša trasa končí v Kálnici. Je to prevažne evanjelická obec. Ústna tradícia vraví, že názov obce je odvodený od kalných prúdov v miestnom potoku, alebo od kálania dreva v horách. Ďalšia verzia hovorí, že v časoch panovania vojvodu Ctibora, ktorý bol poľským šľachticom, sa do Kálnice presťahovalo veľa jeho krajanov. A pretože to boli ľudia z poľskej Kálnice, tak si aj tu založili jednu Kálnicu.
Naša trasa končí pri prvej autobusovej zastávke v dedine. Treba už iba nasadnúť na ten správny autobus a vychutnať si krásny deň plný nových zážitkov.
Spracovala: Janka Salviany
