Po dobrom obede máme dnes znovu túlavé topánky a chuť niekam vyraziť. Rozmýšľame, kam by sme tak mohli ísť. Padá voľba na kopec Machnáč. Poďte s nami 🙂
Celkový čas: 2 hod.
Vzdialenosť: 5 km
Prevýšenie: 132 m
Typ výletu: pešia turistika pre celú rodinu
Začiatok trasy: od budovy bývalej školy na Kykuli
Sadáme do auta a už sa vezieme do Chocholnej. Okolo potoka Chocholnica sa rútime do kopca na Kykulu. Auto zaparkujeme pri ceste vedľa budovy bývalej školy. Bola to prvá kopaničiarska škola na Slovensku z roku 1903, kde sa učili deti z okolitých usadlostí roztrúsených po okolitých kopcoch a lazoch. Celé okolie je upravené, je tu vybudovaný posed, infotabule s mapou a s popisom histórie.
Hneď si všímame, že od našej minulej návštevy tejto oblasti tu pribudol nový parádny cyklochodník. S úsmevom sa dohovárame, že nabudúce sem prídeme na bajkoch, aby sme novú cestu otestovali. Vyrážame po nej smerom na štátnu hranicu. Sme totižto len doslova pár metrov od hranice s Českou republikou. Po chvíli sa pristavujeme pri samoobslužnej stanici – pri makete domčeku, kde si môžeme zobrať nejaké drobné občerstvenie a nechať zaň peniažky v kasičke. Veríme, že ľudia budú féroví a tento skvelý nápad tu vydrží navždy.
Z cyklocesty odbočujeme doprava a po poľnej cestičke, kadiaľ vedie aj červená turistická značka, pokračujeme smerom na vrch Machnáč. Už z diaľky vidno na jeho vrchu vysoký kríž. Štátna hranica vedie presne medzi dvomi poľnými cestami, ktoré vedú rovnobežne vedľa seba. Sú vzdialené od seba iba pár metrov. My si zo začiatku vyberáme pre tú srandu moravskú cestu a veselo si po nej vykračujeme.
Po chvíli zatúžime po našom Slovensku, tak cez húštinku preskočíme na cestu k nám. Na našu cestu svieti viac slniečko ako na cestu susedom, tak sa nám po našej ide veselšie. Naraz sa ocitneme pri miestnych zvieracích hraničných strážcoch. Kravičky si nás obzerajú a očividne sa im páčime, lebo na nás šibalsky žmurkajú.
Po chvíli prichádzame ku krížu. Sme na najvyššom mieste dnešného výletu. Vrchol Machnáču je vysoký 771 metrov a je odtiaľto úžasný výhľad na Trenčín a na široké okolie. Dávame si malú prestávku, posilníme sa keksíkom a čajom. Dnes tu našťastie nefúka vietor, ktorý tu vie byť niekedy veľmi silný.
Nechceme sa dlho zdržiavať, lebo v diaľke z Moravskej strany sa blíži búrka. Oblaky rýchlo schovali slnko a blíži sa ku nám čierňava. V rýchlejšom tempe preto vyrážame naspäť k nášmu autu.
Späť ideme po tej istej ceste, akou sme išli na Machnáč. Na lúkach si všímame krásne rastlinky. Aj by sme si chceli nazbierať materinu dúšku na čajík, ale pasú sa tu zvieratá, tak nezbierame. Deti chytajú strniskové koníky a súťažia, komu koník z ruky ďalej odskočí. Stále prechádzame z jednej republiky do druhej a decká majú z toho atrakciu.
Kravičky sa tiež naplašili blížiacej sa čierňave a z pastviny sa pobrali ku svojej maštali niekde smerom do osady Handrláky. My ešte viac pridávame do kroku. Lebo čierne mračná už máme nad hlavou.
Posledné metre ku bývalej škole si skracujeme ako sa len dá, lebo už začína popŕchať. Rýchlym krokom sa dostaneme k autu a akonáhle nasadneme dnu, tak sa spustí riadny lejak. My sa spokojne smejeme, ako sme to zase raz stihli 🙂
Na Kykuly sa nám vždy veľmi páčilo. Výborne sme sa prešli, pozreli veselé kravičky, popozerali od kríža na slovenskú stranu. Je tu pekná otvorená krajina s výhľadmi do diaľky. Na Machnáč chodíme každé ročné obdobie. Pribudol tu naviac aj nový cyklochodník, musíme ho nabudúce prísť otestovať. Prídeš sa sem pozrieť aj ty? Odporúčame!
Realizované s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.
