Králikov mlyn

Viete, ako sa kedysi mlela múka? Nazrite do Králikovho mlyna v Nemšovej, ktorý je jedným z mála zachovaných mlynov v Trenčianskom kraji. A hoci má viac ako 200 rokov, ešte stále sú tu pôvodné mlynárske stroje a zariadenie. V mlyne sa vystriedalo 5 generácií mlynárskej rodiny Králikových, ktorí mleli múku pre panstvo, faru aj obyčajných ľudí.

Králikov mlyn

Králikov mlyn sa prvýkrát spomína už v roku 1822. Predposledným majiteľom bol Ondrej Králik, ktorý zomrel v roku 1942. V tom čase slúžil jeho syn Jozef Králik v armáde, ale keďže bolo treba počas vojny udržať mlyn v prevádzke (kvôli zabezpečeniu obživy pre obyvateľov), Jozefa z vojenskej služby prepustili. O mlyn sa staral až do znárodnenia v roku 1950. Neskôr mlyn postupne chátral a nový život mu vdýchla až nedávna rekonštrukcia v rokoch 2018 – 2019.

Dnes je Králikov mlyn krásnou spomienkou na mlynárske remeslo. Pri pohľade na zachované dopravníky, výťahy, odprašovače, či drevené „potrubia“, ktorými padala pomletá múka do pripravených vriec, zostane človeku chvíľami rozum stáť… keď si uvedomí, aký premyslený systém mali mlynári už pred viac ako sto rokmi – od privezenia obilia, cez jeho spracovanie až po odovzdanie pomletej múky ľuďom.

V dolnej časti mlyna sa dozviete viac o jednotlivých generáciách rodiny Králikových. Deti určite zaujme obrázková cesta pšeničného zrnka, ktorá im priblíži, čo všetko treba urobiť od vypestovania obilia až po upečenie čerstvého voňavého chlebíka.

V Nemšovej boli vďaka neďalekým riekam Vlára a Váh, ako aj vďaka množstvu potokov výborné podmienky pre mlynárov. Už v polovici 16. storočia sa tu nachádzalo päť vodných mlynov. Zvyčajne sa stavali na okrajoch dedín alebo mimo nich a vždy to boli pokojné, romantické miesta, kde ticho rušilo len pravidelné klepotanie mlynského kolesa.

Mlynári boli vážení obyvatelia, pretože zabezpečovali obživu pre ostatných. Boli osobitnými služobníkmi zemepána a mali kontakty aj na pánov veľkomožných. Museli ovládať etiketu a vďaka vandrovke to boli svetaznalí a skúsení ľudia. Ich domy boli už na prvý pohľad odlišné od ostatných remeselníckych domov. Mali dve poschodia, väčší dvor a zvyčajne aj väčší pôdorys, pretože pod jednou strechou ukrývali nielen mlyn, ale aj miesto na bývanie pre tých, ktorí v ňom pracovali.

„S mletím je to ako s hrou na klavír. Keď chce niekto na klavíri pekne hrať, musí poznať nielen noty, ale aj hudobnú techniku. To isté platí aj o mlynskom zariadení. Kto chce výborne mlieť, musí poznať nielen základy mletia, ale aj techniku a manipuláciu s pracovnými strojmi, poznať surovinu, kvalitu obilia, na valcoch poznať ryhovanie, sklon rýh, predstih valcov a počet obrátok vysievacích a čistiacich strojov. Mlynár, ktorý toto ovláda, melie sa mu ľahko a mletie je pre neho potešením. Mlynárstvo je jedno z najťažších remesiel.“*

*Zdroj: I. Prnová – J. Králiková: Kúzlo vodných mlynov. Agentúra Pardon – TN, s. r. o., 2014. ISBN 978-80-917718-7-2.

Králikov mlyn


VZDIALENOSŤ Z TRENČÍNA: 🛣️ 17 km.

PRÍSTUP: 🚗 Najjednoduchšia cesta autom z Trenčína je po diaľnici, z ktorej zídete v Dubnici nad Váhom. Pokračujte do Nemšovej, kde za železničným priecestím odbočíte na druhej odbočke vpravo. 🚌 Autobusom priamo z Trenčína do Nemšovej, kde vystúpite na zastávke Nivy. Odtiaľ je to do Králikovho mlyna približne 7 minút pešo.

GPS: 48°58’13.2″N, 18°06’49.4″E

OTVÁRACIE HODINY: 🕒 štvrtok a sobotu od 14.00 do 17.00

VSTUPNÉ: 💰 vstup zdarma

KONTAKT: ☎️
Králikov mlyn
Mlynská 14
Nemšová
Tel.: +421 (0)905 596 949
E-mail: info@kralikovmlyn.sk

WEB: www.kralikovmlyn.sk

GALÉRIA

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!