Skalka nad Váhom je obec kúsok od Trenčína, ktorá je široko-ďaleko známa vďaka kláštoru, kde kedysi prebývali mnísi Svorad a Benedikt. Pre tento príbeh je však dôležitý samotný masív Skalky – na jeho vrchole sa už od praveku nachádzali ľudské obydlia. Predstavme si, ako kedysi dávno vyzeralo naše Považie – Váh si tiekol kadiaľ sa mu zachcelo, dolinami sa premávali vojská a ľudia si preto budovali svoje obydlia v skupinkách na ťažšie dostupných vyvýšených miestach, kde sa mohli lepšie brániť pred nepriateľom. Takto vzniklo na vrchole masívu Skalky hradisko – nedostupné miesto s názvom Chochel.
Legendy, ktoré sa tradujú u miestneho obyvateľstva o tomto vrchu, sú plné tajomstiev a záhad. Kedysi tu vraj stála pohanská svätyňa a volali ju Venušin chrám. Pochádzala z obdobia raného stredoveku, kedy naše územie obývali Slovania. K tomuto chrámu chodili aj ľudia z väčšej diaľky, aby sa poklonili starým slovanským bohom. Tu asi začala tradícia najstaršieho pútnického miesta, akým Skalku dnes nazývajú. Toto všetko však boli len povesti – až do roku 1995, kedy sa uskutočnil archeologický výskum, ktorý mal zmapovať dovtedy neprebádané miesta tohto tajomného hradiska.
Pri prieskume boli nájdené mnohé vzácne predmety. Obrovským prekvapením však bolo odhalenie objektu, ktorý bol lokalizovaný v magickom strede hradiska Chochel. Zachovali sa z neho iba najspodnejšie zvyšky kamenného muriva. Nájdený objekt o vonkajších rozmeroch približne 5 x 5 metrov bol jednoznačne využívaný na sakrálne účely, nie na svetské – išlo teda o svätyňu. Bezpochyby bola potvrdená pravdivosť legendy o tajomnom Venušinom chráme. V jej okolí bolo objavených 175 hrobov, čo je na tak malé miesto značný počet!
Pri prieskume sa však archeológom prihodilo niečo čudesné. V strede chrámu našli ešte jeden hrob, ktorý bol iný ako ostatné. Do skaly bolo vylámané hrobové miesto, v ktorom našli jedinca stareckého veku. Boli na ňom vykonané protivampirické praktiky vrátane dodatočného odstránenia hlavy a zaťaženia hornej časti trupu jedenástimi kameňmi! Nájdenej kostre teda chýbala lebka, ktorá bola aj s piatimi krčnými stavcami dodatočne odstránená z hrobu! Účelom týchto praktík bolo, aby nebožtík upír nemohol vstať z hrobu a páchať zlo na živých.
Celé toto miesto je veľmi zvláštne. Nezodpovedaných otázok ohľadom samotnej svätyne, jej umiestnenia a poslania je stále mnoho… a kto bol ten upír? Naše hradisko je zatiaľ preskúmané len na 15% jeho celkovej plochy. Možno budeme ešte veľmi prekvapení, čo všetko sa tu v zemi nachádza a aké zaujímavé artefakty časom uzrú svetlo sveta. Miestni sa vraj tejto lokalite vyhýbajú a dodnes o nej rozprávajú čudesné príbehy…
