Máte chuť znovu sa niekam vydať a spoznávať pekné miesta? Výborne, aj my. Pozrieme sa na náš Trenčín z blízkeho vyhliadkového miesta nad Záblatím. Ide sa 🙂
> Východiskový bod: Záblatie, na ulici Ku Kyselke, pri bývalom družstve (pozri mapu)
> Celková vzdialenosť: 4 km
> Celkový čas výletu: 2 hodinky aj s prestávkami
Aby sme ušetrili čas, do Záblatia sa dovezieme autom. Prejdeme okolo areálu Trenčianskej univerzity a zaparkujeme pri družstve. Cesta je poriadne rozbitá, preto ďalej pôjdeme radšej po svojich. Vyberieme sa poľnou cestou popod diaľnicu a ďalej pokračujeme rovno okolo chaty patriacej lesníkom.
Prichádzame na farmu, kde miestny gazda chová veľa hydiny. Sliepky, kačice, húsky, morky aj ovečky a kozičky… zvieratká tu majú velikánsky výbeh aj jazierko na kúpanie – je o ne naozaj dobre postarané.
Raz nám miestny gazda rozprával príbeh o jastrabovi, ktorý nečakane priletel z lesa a uchmatol mu jednu sliepočku. Uf, treba si dávať pozor, aby nás niekto neuchmatol 🙂 Sadneme si na lavičku a pozorujeme túto domácu zoologickú záhradu. Vedľa sa nachádzajú veľké úle pána včelára, pri ktorých môžeme s obdivom pozorovať vylietavajúce včielky – robotnice.
Dlho sa pri včielkach nezdržiavame, aby sme ich pri práci nevyrušovali. Pokračujeme k prameňu Zlatovskej kyselky. Celý tento areál je krásne upravený, všade je poriadok. Hneď si ideme načapovať vodu z prameňa a okoštovať, či je kyselka stále v dobrej kondícii. Sme spokojní, kyselka je veľmi chutná. Naberieme si do všetkých fliaš, ktoré máme so sebou.
Nad kyselkou sa nachádza lúka, kde je vybudovaný pekný prístrešok s ohniskom. Ideálne miesto pre tých, ktorí by si chceli poopekať a zdržať sa tu trošku dlhšie. Toto miesto je známe, obľúbené a ľudí na prechádzke tu stretáme často. Niet divu, je tu nádherne.
My však pokračujeme ďalej. Ale kadiaľ? Predsa po červenej značke. Kyselka sa nachádza na legendárnej turistickej trase – na Ceste hrdinov SNP. Je to najdlhšia pešia turistická trasa na Slovensku. Meria 770 kilometrov a borci ju zvládnu pešo prejsť približne za mesiac! Toľko času však teraz nemáme, ale aspoň kúsok sa po nej s hrdosťou prejdeme. Následne sa od kyselky po červenej značke dostávame do lesa.
Všímame si, že chodník zaujímavo kľučkuje pomedzi krásne vysoké stromy. Tie statočne ukrývajú les s množstvom hríbov. Vidíme tu rásť suchohríby, plávky a množstvo iných jedlých húb. Deti učíme poznávať hríby a vštepujeme im základné pravidlo hubára: pokiaľ nemáme úplnú istotu, o aký hríb sa jedná, tak ho neberieme. Neriskujeme, nie sme si celkom istí, preto nechávame hríbiky ďalej rásť – nech sa im potešia aj iní. Les tu končí a my vychádzame na poli. V diaľke vidíme stáť zaujímavý strom a tak sa naň ideme pozrieť zblízka.
Rovno k stromu vedie poľná cestička. Ako sa približujeme k tomuto statočnému bojovníkovi z ríše stromov, všímame si, že jeho vrchol bol terčom bleskov. Je to najvyšší bod široko ďaleko a pri búrke musí blesky priťahovať ako magnet.
Viditeľne poškodené vrcholce od bleskov majú aj vzdialenejšie stromy. Deťom vysvetľujeme, že pri búrke sa v žiadnom prípade nesmú pod takýmto osamoteným stromom schovať – takto nenásilne sa spolu učíme nové veci.
Pod stromom visí hojdačka, perfektná atrakcia pre decká. Dosýta sa vyšantíme a ideme naspäť. Užívame si neskutočné výhľady na Trenčín. Celé naše mesto je odtiaľto ako na dlani. Pri lese odbočujeme doprava – nepokračujeme lesom ku kyselke, ale jeho okrajom zídeme dolu kopcom po poľnej ceste až k diaľnici.
Po chvíli sa od diaľničného mosta dostávame k nášmu autu, ktoré sme nechali pri družstve. Dnešný veselý výlet končí – znovu bol plný pekných zážitkov. Oplatí sa chodiť do prírody. Vidíme sa nabudúce 🙂
Trasa nášho výletu znázornená na mapke.