Máme znovu chuť ísť sa niekam prejsť, vyberáme si našu Brezinu. Čo tak pozrieť sa na Štefánikovu vyhliadku? Ideme☺
> Východiskový bod: železničný most (môžete štartovať napr. aj na Mierovom námestí)
> Celková vzdialenosť: 8,5 km (naša dĺžka prechádzky, lebo štartujeme od Železáku)
> Celkový čas výletu: 2,5 hodiny (veľmi orientačný čas: závisí od toho, ako vám to šľape)
Prechádzku po Brezine začíname od nášho obľúbeného štartovacieho bodu, ktorý sa nachádza na začiatku železničného mostu pri Orechovom. Tu sa stretáva naša partia a dobre naladení vyrážame objavovať zaujímavé miesta.
Prichádzame na Mierové námestie a pri mestskom úrade vchádzame popod sobášnu miestnosť do Átria pod Mestskou vežou. Toto krásne miesto je pýchou mesta, no pre nás má jednu nevýhodu: vždy sa tu zdržíme, lebo mladšie osadenstvo sa potrebuje dosýta pojašiť 🙂
Po výstupe do Čerešňového sadu po schodíkoch prejdeme k pamätníku obetiam 2.svetovej vojny, ktorí boli umučení v blízkej Dušovej doline. Na tomto mieste sa pravidelne konajú pietne spomienky na tieto nepekné udalosti z našej minulosti. O všetkom sa rozprávame s našimi deťmi, pretože je dôležité, aby vedeli, ako žili naši predkovia. Aj o tom je nenásilná poznávacia turistika 🙂
Prechádzame popri lanovom parku na stromoch – Tarzánii. Skúsime si jednu z atrakcií, ktorou je udržanie rovnováhy. Mladším a ľahším to ide akosi lepšie, čím to asi bude?
Prichádzame k hotelu Veverica, kde to má zase jednu nevýhodu – aj tu sa musíme na chvíľu zdržať na parádnom detskom lesnom ihrisku 🙂 . O toto ihrisko sa Mestské hospodárstvo a správa lesov dobre stará, deti sú očividne spokojné.
Okolo bufetu pokračujeme už po lesnom chodníčku na križovatku ciest, my ideme rovno – do kopca. Prichádzame na najvyšší bod nášho výletu, ktorým je Kozí vrch. Dnes sa tu už žiadne kozy nepasú, lebo pasienky dávno zarástli stromy.
Na Kozom vrchu obchádzame dobre stráženú vežu vysielača a odbočujeme doľava. Dole kopcom to už ide veľmi dobre, ideme po lesnej cestičke stále rovno a prichádzame až ku cieľu dnešného výletu – na Štefánikovu vyhliadku. Je odtiaľ krásny panoramatický výhľad na celé naše mesto.
Keď už sme si naše mesto obzreli a spoznali ho aj z vtáčej perspektívy, presúvame sa spať – smerom ku hradu. Prechádzame okolo hotela, okolo Tarzánie, až prichádzame do Čerešňáku. Tu sa pristavujeme pri zaujímavom čarovnom mieste, ktorým je kruh stromov. Stromy symbolizujú pohanský chrám starej pôvodnej viery, v ktorom bolo obnovené slovanské božište. Na chvíľu sa zastavíme a oddýchneme.
Po načerpaní síl nesmieme obísť pýchu nášho mesta – Trenčiansky hrad. Obzrieme si vláčik, ktorý práve odchádza zo svojej zastávky, skontrolujeme nový južný vchod do hradu a vedieme debaty o taktike tureckého vojska pri dobývaní hradu. Nemali to veru ľahké. Po skontrolovaní nových hradných múrov zídeme od hradu znovu cez Átrium na Mierové námestie.
Pristavíme sa ešte pri fontáne Marca Aurélia. Vidíme, že v diaľke začína pršať – čo je znak toho, že treba zrýchliť krok a z dnešného výletu sa pobrať domov. Tak zase nabudúce.
Trasa nášho výletu znázornená na mapke.
