Popis trasy:
Popri parkovom múre začíname stúpať po poľnej ceste a lesom pokračujeme smerom na Kalváriu. V tieni lesa dlho nepobudneme a ocitneme sa na lúkach s nádhernými výhľadmi na východ na Strážovské vrchy. Pokračujeme k smerovníku v sedle Kalvária 430 m n/m. Onedlho sa nám otvorí výhľad na Vršatské bradlá a trasa nás bude k nim stále približovať. Vedie po vrcholovej časti Malého a Veľkého Hradišťa s drobnými skalkami. Po niekoľkých metroch z nej odbočíme doľava na chodník vedúci do sedla Chotuč 618 m n. m.
Pri smerovníku končí trasa po zelenej značke a pokračuje modrou západným smerom popod mohutné bradlá k obci Vršatské Podhradie 650 m n. m. Osídlenie v obci má pradávnu históriu – dokladuje ju nález železných nástrojov z 9. storočia. V roku 1962 však dedinka vyhorela a v ohni sa stratila typická jej drevená architektúra. Po prechádzke obcou stúpa trasa popri miestnom cintoríne prudšie dohora.
Na hradnom brale je pomerne dobre zamaskovaná strážna veža Vršatského hradu, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady u nás. Aj keď v minulosti patril medzi bohaté a pohodlné hrady s vlastnou pekárňou, pivovarom a rozsiahlymi vínnymi pivnicami, zachovali sa len zvyšky paláca, veža a opevnenia. Na ceste z hradu úzkym priesmykom vchádzame za bralá a pokračujeme smerom do chatovej oblasti. Pre občerstvenie poslúži chata Vršatec s celoročnou prevádzkou a vlastnou kuchyňou. Naša trasa neprechádza okolo chaty ale cez parkovisko pred chatou na pravej strane a okolo rázcestníka stúpa po žltej značke cez lúku. Smeruje k rázcestníku pod Chmeľovou. V týchto miestach pri veľkej skale na pravej strane stála jedna z prvých turistických útulní v tomto kraji. Na samotnú Chmeľovú 925 m n. m. nás dovedie lesný chodník. Na vrchole je krásna lúčka, vidieť malebnú panorámu stredného Považia. Späť lesným porastom a sme na lúke, odtiaľ pokračujeme doľava a pomerne prudko klesáme lesným chodníkom. V jeseni v týchto miestach rastie veľa húb. Chodník v Javorníckej doline nás privedie až na lúky nad obcou Červený Kameň. Najskôr vidieť Červenokamenské bradlo. Pri zapadajúcom slnku bradlo naozaj žiari do červena. Ak sem zavítate v pracovný deň, určite si nenechajte ujsť vynikajúce syry v podnikovej predajni mliekárne Agrofarma.
Povesť o hrade Vršatec
Okrem názvu Vršatec sa tomuto hradu zvyklo hovorievať aj Levia skala. Toto meno dostal podľa povesti hovoriacej o osude dvoch detí jedného z hradných pánov. Jeho meno povesť nespomína, hovorí však o ňom, že bol náruživým poľovníkom a z výprav zvykol na hrad nosiť rôzne trofeje. Tak sa na Vršatci ocitla klietka so živým levom. Keď však hradný pán náhle zomrel a užialila sa aj jeho manželka, o ich osirelé deti sa mala postarať ich teta. Tej bola však bližšia vidina titulu hradnej panej, ako túžba starať sa o deti. Preto sa rozhodla, že na klietke otvorí dvere, aby deti lev zožral a tak sa z nej stala jediná dedička. Ešte však dvere ani poriadne neotvorila a už sa stala raňajkami kráľa zvierat. Sýty lev utiekol do neďalekých lesov a ešte dlho riedil počty dobytku i tunajšieho obyvateľstva. Dostal ho až mládenec, ktorého milú lev skoro zožral. Mladý muž tak mal leviu kožu, nevestu a hrad nové meno.
Spracovala: Janka Salviany
