Trasa 08: Trnávka – Antonstál – Trenčianska Závada

Dĺžka trasy: 19 km
Náročnosť: nenáročná
Prevýšenia: 782 m
Čas trvania: 6 hod.

Odporúčaná mapa: VKÚ Biele Karpaty č. 107. Popis trasy s mapkou si môžete vo formáte pdf. stiahnuť tu.

Trasa je vhodná pre turistu, ktorého zaujíma nedávna história a nerobí mu problém cesta autobusom. Vlastné auto sa neodporúča, pretože začiatok a koniec trasy nie sú totožné.

 

Popis trasy:

Cesta autobusom do Trnávky, najdlhšej osady Hornej Súče, míňa kopanice pomenované po ich pôvodných obyvateľoch: PoláčkovciŠkundovciKociakovciDrhákovci a ďalšie. Dnes už väčšinu z nich vlastnia chalupári z Trenčína. Na konci osady pri autobusovej zastávke začne zeleno značkovaná trasa stúpať po ceste popri potoku Súčanka do lesa a približuje sa k štátnej hranici s Českou republikou. Prechádza popri Židkových jamách. Lesom pokračuje k rázcestníku Na Koncích, kde sa križujú dve farby značenia. My pokračujeme po zelenej a prekročíme štátnu hranicu.

Od tohto rázcestníka môžeme prejsť po náučnom chodníku smerom k moravskej obci Šanov, kde sa nachádza pamätník leteckej bitky nad Bielymi Karpatmi, nazvaný Letecké srdce. Je na mieste, kde počas 2. svetovej vojny spadol americký bombardér B-17G – Big Time. Väčšina posádky zahynula pri výbuchu, dvaja vojaci sa zakliesnili s padákmi na stromoch, kde ich zastrelili nemeckí vojaci. Zachránil sa len veliteľ T. Thomas. Časti lietadla sa nachádzajú v Slavičínskom múzeu. Iba 500 m od Leteckého srdca je ďalší pamätník, venovaný dvom leteckým nešťastiam. Na tomto mieste spadol bombardér B-17G-50-D – Lovely Ladies. Zachránil sa iba navigátor Charles McVey, ktorý na padáku pristál v chocholanskej doline, odkiaľ ho slovenskí vojaci odviedli do Trenčína. Neďaleko pri Novej Bošáci spadlo ďalšie lietadlo – My baby.

Štyria členovia posádky síce pád prežili, ale 3 nestihli vyskočiť z horiaceho lietadla a posledný zomrel
na následky zranení v nemocnici. Trasa zmení smer aj farbu značenia ihneď potom, ako sa vrátime z náučného chodníka späť k rázcestníku Na Koncích. Po červenej pokračuje smerom doľava po hranici na Čerešienkovú 758 m n. m. Predtým si môžeme posedieť a oddýchnuť na Peňažnej. Je to miesto, kde sa v predposlednú augustovú sobotu na tradičnej slávnosti stretávajú českí a slovenskí turisti. Na ľavej strane sa týči vrchol Javorníka 782 m n. m. V okolí sú bohaté náleziská orchideovitých kvetov, najmä vstavača obyčajného, kruštíka močiarneho a prstnatca májového. Nachádza sa tu chránená oblasť s názvom Debšín. Má rozlohu takmer 10 ha a chráni náleziská prasličky obrovskej. Trasa prechádza okolo kruhovej stavby senníka, kľukatí sa popri potoku Ľuborča a približuje sa k poľovníckemu zámočku Antonstál. Ten postavila na konci 19. storočia rodina Dreherovcov, ktorá vlastnila sklárne v Nemšovej. Dnes je tam ubytovacie zariadenie s dobrou kuchyňou.

Popri potoku Ľuborča pokračujeme Ľuborčianskou dolinou a asfaltovou cestou popri koniarni. V týchto miestach je posed s prístreškom pre prípad nepriaznivého počasia, hladným pocestným poslúži aj ohnisko na opekanie. Kúsok za horárňou po ľavej strane cesty natrafíme na koľajnice úzkokoľajnej železnice. Na pravej strane strane sa týči kopec Nad Oborou 657 m n. m. Poslednou zaujímavou zastávkou je kaplnka sv. Huberta a posedenie v krásnom prostredí pri studničke Pod Košármi. Je tu fragment železničky zložený z koľajníc, rušňa a vagóna naloženého drevom. Každoročne tu býva na sviatok sv. Huberta veľká slávnosť. Odtiaľ je iba kúsok k záhradkárskej osade a potom do Trenčianskej Závady. Tu končí naša trasa na autobusovej zastávke smer Trenčín.

Železnička medzi Antonstálom a Trenčianskou Závadou

Viac ako 60 rokov slúžila na prepravu dreva Ľuborčianskou dolinou železnička, ktorá začala pracovať
v roku 1902. Postaviť ju dal Anton Dreher, vlastník nemšovských sklární a okolitých lesov. Jej dĺžka
bola 12 km, bola dômyselne vybudovaná a slúžila na prepravu dreva, ktoré sa používalo hlavne pri
výrobe skla. V hornej časti železnice sa kmene naložili na vozíky (ponvágle). Keďže železnička bola vyspádovaná, náklad z hory do depa sa pohyboval samočinne. Vláčik obsluhovali traja hamovkári, ktorých úlohou bolo jazdu regulovať tak, aby sa vozík nevykoľajil a aby v depe zabrzdil. Vyložené ponvágle nazad do lesa vyťahovali kone, po roku 1925 malý rušeň na naftový pohon. Železnička pracovala do roku 1964, potom ju nahradila asfaltová cesta. Dnes sa drevo z lesa prepravuje nákladnými autami.

Spracovala: Janka Salviany

Mapa: 
http://www.cykloserver.cz/f/8d06053782/

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!