Trasa 10: Stará Turá – Veľká Javorina – Cetuna

Dĺžka trasy: 18 km
Náročnosť trasy: stredne náročná
Prevýšenie: 815 m
Čas trvania: 5 hod.
Odporúčaná mapa: VKÚ Biele Karpaty č. 107.
Trasa je vhodná pre turistov, ktorým nerobí problém cestovať miestnou autobusovou dopravou. Navštívite miesta, kde budete jednou nohou na Slovensku a druhou v Českej republike.

 

Popis trasy:

Naša trasa sa začína na autobusovej stanici pri areály závodu Chirana v Starej Turej. Je značená žltou turistickou značkou. Prechádza pomedzi domy okolo informačného centra a hotela Lipa, cez námestie až na okraj malého mesta Stará Turá.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1392. V tomto období patrila obec Čachtickému hradu. Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467 keď ju kráľ Matej Korvín povýšil na poddanské mestečko. Bolo to za zásluhy, ktoré mali staroturania za dolapenie zbojníka Jána Švehlu. Boli oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov. Živili sa výrobou dreveného riadu, boli dobrí stolári, kováči a hrnčiari.
Na konci mesta trasa prechádza popod železnicu a začína pomaly stúpať. Prechádza okolo malej farmy v osade Trávniky. Prejde celou osadou. Pred jej koncom sa stáča doľava a prejde lúkou k samote nazvanej Oslajovci. Tu opäť začne stúpať do lesa na kopec Brezina 509 m n. m. V lese prejde okolo zaujímavého skalnatého útvaru.
Po prekonaní kopca Brezina nás trasa privedie na lúku, z ktorej sú pekné výhľady na Veľkú Javorinu. Postupne prechádza k Miškech salašu, potom k Miškovmu salašu. Kúsok za salašom chodník prechádza do lesa. Už sa nachádzame v CHKO Biele Karpaty, ktoré majú rozlohu 83 ha. Asi po hodine a 30 minútach zalesnenej cesty sa dostaneme na križovatku s miestnou komunikáciou. Po nej sa dostaneme až k samotnej Holubyho chate.
Chata má 85 ročnú tradíciu. Bola postavená v roku 1924. O dva roky na to vyhorela a bola nanovo postavená. Dostala meno podľa slávneho botanika Ľudovíta Holubyho. Momentálne je čiastočne zrekonštruovaná a v prevádzke s možnostou ubytovania a stravy. Svahy a 3 lyžiarske vleky poskytujú v zimnom období ideálne možnosti na rodinné lyžovanie. Trasa za chatou stúpa až na samotný vrchol k televíznemu vysielaču. Odtiaľ sú nádherné výhľady na široké slovenské a moravské okolie. Vrchol má 970 m n. m.
Dostatočne potešený krásnymi výhľadmi môžeme pokračovať v našej trase. Na rázcestníku pred chatou tentoraz pôjdeme po modrom značení smerom dolu. Najskôr lesným chodníkom, potom sa napojíme na lesnú cestu a napokon asfaltkou až k najbližšej samote nazývanej Harušťákovci. Tu nás náučná tabuľa informuje o histórii osady. Môžeme si posedieť na krásnom vyvýšenom mieste, odkiaľ je pekný výhľad na celú dolinu a na ostatné samoty ako napr. na samotu Gašparíkovci. Trasa pokračuje lesnou cestou a končí sa v dedinke Cetuna. Je tu  prírodná rezervácia nazývaná podľa obce Cetuna. Bola vyhlásená v roku 1999 na výmere 2869 m2. Účelom vyhlásenia prírodnej pamiatky je ochrana významnej slatinnej lúky v masíve Veľkej Javoriny s výskytom chránených a ohrozených druhov vstavačovitých rastlín. Vznik názvu obce je dodnes sporný. Jedny vravia, že je to podľa cetky, čo je v preklade niečo malé a pekné. V tomto prípade malý a pekný kúsok krajiny. Iné zdroje zasa uvádzajú, že prvý mlyn sa volal Czetuna a podľa neho sa pomenovala aj dedinka. V obci sa nachádza „štýlové“ pohostinstvo s názvom Salon s výbornou kuchyňou. Z Cetuny sa dostaneme autobusom do Nového Mesta nad Váhom cez Bzince pod Javorinou. V Novom Meste nad Váhom naša trasa končí.
Spracovala: Janka Salviany
Privilégium kráľa Mateja
V roku 1467 v histórii Turej (dnes Stará Turá) nastal významný obrat. V tých časoch mužov najímali do žoldnierskych armád. V čase potreby týchto vojakov platil kráľ, keď ich však nepotreboval, živili sa drancovaním. Ján Švehla, veliteľ bratríkov, vojenských skupín utvorených z niekdajších husitských bojovníkov, bol jedného času miláčikom kráľa Mateja. No neskoršie sa obrátil proti nemu a drancujúc kraje, ktorými tiahol, opevnil sa vo Veľkých Kostoľanoch. Tam kráľ Matej veľkou presilou premohol bratríkov a sám Švehla sa zachránil útekom. Cez Čachtice a Starú Turú sa chcel dostať na Moravu. Kráľ však vydal rozkaz chytiť Švehlu živého či mŕtveho. Podľa ľudového podania šiel Švehla cez Turú na koni, ktorý mal podkovy opačne pribité, aby tak zo stopy zviedol svojich prenasledovateľov. Ženy, ktoré na potoku prali šaty a videli rytiera na koni, ako ide od Čachtíc smerom na Javorinu, boli prekvapené, keď odtlačky podkov v čerstvom snehu ukazovali, akoby rytier šiel smerom na Čachtice. Splašili vraj svojich mužov, ktorí Švehlu dohonili v horách, kde pri odpočinku zaspal, odzbrojili ho, poviazali a odviedli do Čachtíc, a potom pred kráľa Mateja. Kráľ dal Švehlu i s ostatnými zajatcami popraviť. (Bonifacius Decadis IV.lib a M. Bel Notitia IV-468).
Dňa 3. februára 1467 kráľ Matej Korvín dal v Trnave vystaviť výsadnú listinu, ktorou turanských obyvateľov oslobodil od platenia všetkých daní z majetku (tributum), príspevkov (contributio), výnosov (proventus) a poplatkov (taxa) riadnych i mimoriadnych a akéhokoľvek iného platenia, ktoré by malo plynúť do kráľovskej pokladnice, a to na večné časy.
Touto listinou boli obyvatelia Starej Turej oslobodení najmä od platenia mýtneho a tridsiatku, čo pre nich znamenalo voľný obchod po celom Uhorsku a pridružených zemiach. To ich viedlo k obchodovaniu a neskôr aj k podomovému predaju. Privilégium kráľa Mateja je viackrát citované v listinách ďalších kráľov, ktorí túto výsadu potvrdzovali.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!