Trasa 14: Trenčianske Teplice – Omšenská baba – Horná Poruba

Dĺžka trasy: 14 km
Náročnosť: stredne náročná
Prevýšenia: 600 m
Čas trvania: 4 hod.
Odporúčaná mapa: VKÚ Strážovské Vrchy – Trenčianske Teplice č. 119.
Trasa je vhodná pre turistov, ktorí majú radi krásne vyhliadky spojené s návštevou kúpeľného mesta. Neobávajú sa cestovania miestnou autobusovou dopravou. Trasa vedie cez chránené územia v blízkom okolí.

 

Popis trasy: 

Park v Trenčianskych TepliciachTrasa začína v Trenčianskych Tepliciach v kúpeľnom parku. Na jeho začiatku je rázcestník a my sa napojíme na červené značenie. Prejdeme celým krásnym parkom okolo Kursalónu, ktorého budova bola postavená v roku 1892. Prejdeme sa po Moste slávy, na ktorom sú umiestnené čestné pamätné tabuľky. Sú na nich zvučné mená hercov ako napr. Jeremy Irons, Jozef Abrahám, Milan Kňažko, Gerard Depardieu, Jaromír Hanzlík. Počas konania medzinárodného festivalu Art Film sa každoročne pridá nová tabuľka, na ktorej je meno hosťa filmového festivalu. Potom prejdeme poza Kúpeľnú dvoranu a Most slávy Trenčianske Teplicepostupujeme parkom k malému jazierku. Tu, ak je čas, si môžeme zapožičať loďku a previesť sa. Alebo aspoň nakŕmiť množstvo kačíc, ktoré si voľne plávajú v jazierku. Za tenisovými kurtami nás opäť nasmeruje rázcestník po našej plánovanej trase. Po červenom značení pôjdeme ďalej lesom. Prejdeme na druhú stranu miestnej komunikácie, poza Park hotel na Baračke. Začneme stúpať a dávame si pozor aby sme sa nedali zviezť značením náučného chodníka, ktorý je v týchto miestach totožný s našou trasou. Naša trasa sa zatáča smerom doprava a smeruje k plotu rozostavanej veľkej budovy. Náučný chodník ide opačným smerom. Popri plote musíme kúsok prejsť úzkym chodníkom a potom to už bude bez prekážok. Lesom trasa prechádza až ku bralám a odtiaľ je to ku krásnej vyhliadke, ktorá sa volá Kamenné Vráta iba malý kúsok. V týchto miestach sa nám naskytnú výhľady na náš cieľ, ktorým je Omšenská baba. Je to najvyšší kamenný vrchol, ktorý je odtadiaľ vidieť. Na tomto mieste môžeme pri troche šťastia uvidieť vzácneho Fúzača alpského. V Čechách je takmer vyhynutý, ale na Slovensku sa v Strážovských horách vyskytuje ešte pomerne hojne. Je to krásny, modro sfarbený lietajúci chrobák. Samčekovia majú tykadlá až dvojnásobne väčšie ako ich telíčka. Na štíte a krovkách majú výrazné čierne škvrny. Tieto však sú skoro u každého jednotlivca iné a preto sa tieto chrobáky stávajú terčom hojného odchytu. Zberatelia ich majú v zbierkach v sériách podľa druhu škvŕn.
Pri vyhliadke sa nachádza rázcestník so žltou. Naša trasa ale farbu nemení a pokračujeme ďalej po červenom značení. Trasa ďalej vedie po vrchole a naskytnú sa nám ďalšie vyhliadky na okolitú krajinu. Postupujeme po lesnom chodníku a približne po 1 hodine chôdze od posledného rázcestníka sa nachádza lesná studnička. Táto sa nachádza neďaleko prírodnej chránenej rezervácie Omšenská baba. Je pri nej vybudovaný drevený prístrešok na posedenie. O chvíľu prichádzame k tabuli s označením Chránená prírodná rezervácia. Nachádza sa v sedle Omšenskej baby. Tu opustíme na chvíľu červené značenie a pustíme sa na samotný vrchol baby. Ochranári sa snažia zatajiť úžasný výhľad z vrcholu a tak nás tam značenie nedovedie. Je to iba malý kúsok a preto sa nedáme odradiť. Výhľad nám poskytuje pohľady na náprotivný vrchol kopca Baske, Homôlky a pri dobrej viditeľnosti aj samotný vrchol Inovca.Pohľad z Omšenskej baby na dedinu Omšenie
CHPR Omšenská baba má rozlohu 36 ha. Za chránené územie bola vyhlásená v roku 1967. Je súčasťou Strážovských vrchov a má nadmorskú výšku 669 m n. m. Z krajinárskeho hľadiska predstavuje výraznú dominantu Strážovských vrchov.
Tak ako sme na vrchol vyšli, tak sa z vrcholu vrátime späť do sedla a opäť sa napojíme na červené značenie a lesom pokračujeme po ceste Hrdinov SNP. Je to naša obľúbená medzinárodná trasa E8. Dovedie nás chodníkom popod kamennými bralami pod kopec Slopský vrch, ktorý sa nad nami týči vo svojej výške – 789 m n. m. Na jeho vrchole sa týči drevený kríž. Tento vrch celý obídeme a dostaneme sa na lúku, na ktorej si prezrieme z diaľky vrchol Vápeča a časť dediny Dolná Poruba. Trasa pokračuje po červenom značení popod kopec Holazne 901 m n. m. Prechádzame lesom a nad nami sú skalnaté útvary tohto kopca. Trasa opäť obchádza celý hornatý útvar a prichádza na lúku, z ktorej sa naskytnú krásne výhľady na náprotivný a dominantný Vápeč. Po opustení lesa sa naša trasa pomaly blíži ku koncu. Zostáva nám iba prejsť miestnu komunikáciu a ďalšie lúky. Naša koncová dedinka sa nám neustále viac a viac približuje. Tentoraz je to dedinka Horná Poruba. Naša trasa nás dovedie až do jej stredu k autobusovej zastávke. Tu si môžeme rozmyslieť, či pôjdeme späť do kúpeľného mesta, alebo budeme pokračovať v ceste až do Trenčína.
História obce Horná Poruba:
Obec sa spomína od roku 1355 ako Poruba, z roku 1397 ako Nag Poruba, z roku 1518 ako Magna Porwba, z roku 1773 ako Horna Poruba, maďarsky Felsőporuba, Felsőtölgyes. Založili ju pravdepodobne začiatkom 14. storočia na zákupnom práve. Patrila hradnému panstvu Košeca. V roku 1598 mala 27 domov, v roku 1720 mala 17 daňovníkov, v roku 1784 mala 68 domov, 96 rodín a 469 obyvateľov, v roku 1828 mala 62 domov a 635 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 19. storočí tu boli 2 pálenice. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali aj košikárstvom.Spracovala: Janka SalvianyMapa: http://www.cykloserver.cz/f/ca40065247/

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!