v roku 1889. Bola to prvá cementáreň v Hornom Uhorsku, ktorá vyrábala cement moderným spôsobom. Majiteľ Adolf Schenk, vlastniaci v tomto čase ladecké panstvo, využil bohaté ložiská vápenca nachádzajúce sa na jeho pozemkoch. V roku 1895 továreň zamestnávala 500 zamestnancov a dodnes je cementáreň najväčším a najstabilnejším zamestnávateľom v obci. Ďalej sa turistom naskytnú bolestivé výhľady na kameňolom na kopci Kalište, ktorý má 680 m n. m. Bolestivé preto, lebo kopec je z polovice rozdrásaný lomom a jeho pôvodný tvar môžeme vidieť už len na fotografiách. Ďalej trasa prechádza pomedzi domy malej osady a plynule prechádza na lesnú cestu popri potoku. Budeme mínať miestne chatky a prejdeme na lesný chodník. Po chvíli chôdze sa dostaneme na okraj lúky, na ktorej sú postavené poľovnícke posedy. Lúkou vyšliapeme do mierneho kopčeka a dostaneme sa ku chatám na jej opačnom konci. Na vrchole kopca po pravej strane sa nachádza lesná cesta. My pôjdeme smerom doprava a napojíme sa na ňu. Po žltom značení stále pokračujeme ďalej časťou nazvanou Podlavičky. Na lúkach sa nám naskytnú výhľady na skalnaté bralá kopca Rohatín 832 m n. m. Otvoreným priestorom naša trasa pokračuje k rázcestníku pod kopcom Stupičie 799 m n. m. Rázcestník nás naviguje do obce Košecké Podhradie. Pri ňom sa nachádza aj tabuľa s označením chráneného vtáčieho územia, ktoré sa tu nachádza. Tu zmeníme farbu značenia na modrú. Celou cestou nás sprevádzajú krásne výhľady na okolitú krajinu, ktorej dominuje hlavne majestátny vrch Vápeč. Patrí do skupiny Strážovských vrchov a je považovaný za najkrajší z nich. Pravdepodobne
preto, lebo jeho vrchol je pomerne ostrý a viditeľný z veľkej diaľky. Postupne sa trasa približuje k časti Košeckého Podhradia nazývanej Veľké. Prejdeme celou malebnou dedinkou a môžeme sa občerstviť v miestnom zrekonštruovanom pohostinstve. Ešte si prezrieme pekne upravené záhradky domov a postupne sa premiestnime do druhej časti obce, ktorá má názov Malé Košecké Podhradie. Medzi oboma časťami je kopec s názvom Zámok, na ktorom sa v minulosti vypínal Košecký hrad.
Pokiaľ pokračujeme v plánovanej trase, tak zmeníme farbu značenia na žltú. Ovocný sad máme po ľavej strane a stúpame ku kopcu Sokol. Dobre si prezrieme zospodu jeho vrchol, ktorý sa týči priamo nad nami. My však k nemu prídeme zo zadnej strany, lesom asi tak za necelú hodinu. Najskôr prídeme k rázcestníku Pod Sokolom a potom nás čaká prevýšenie 255 m a sme na vrchole kopca vo výške 651 m n. m. Naskytnú sa nám krásne výhľady na Vápeč, Homôlku a za dobrej viditeľnosti aj na samotný Strážov. Kúsok od vrcholu je vybudované ohnisko s posedením. Po vzhliadnutí krásnej
panorámy nás čaká už iba klesanie. Najskôr späť k rázcestníku Pod Sokolom a potom lesným chodníkom smerom k mestu Ilava. Po ceste si užijeme výhľad na opačnú stranu smerom na Vršatec. Prechod okrajovou štvrťou mesta Ilavy zaujme najmä Pivovarníckou ulicou so zrekonštruovanou budovou pivovaru. Aj keď už neslúži svojmu pôvodnému účelu, ilavčania sú radi, že táto národná kultúrna pamiatka neschátrala úplne. Žlté značenie nás postupne prevedie celým historickým centrom – prezrieme si budovu bývalého hradu a dnešnej väznice, zaujímavú zvonicu, kostol Všechsvätých – kostol trinitárov. Naša trasa končí na železničnej stanici, kde nasadneme na vlak smer Trenčín. Cestou si vychutnáme krásne zážitky z takmer celodennej túry.História pivovaru
História Ilavského hradu
Prvá hodnoverná zmienka je z roku 1439, kedy zať kráľa Žigmunda Luxemburského daroval svojej manželke hrad v Dolnej Súči, Vršatecký hrad a tiež Ilavský hrad. Neskôr ho vlastnil rod Ostrožičovcov z Giletinca (chorvátske Slavónsko). Napokon hrad kúpil Krištof Bauner zo Stubingenu. Bol to generál a podpredseda ríšskej dvorskej komory. Na celé panstvo ale nemal dostatok financií a tak si požičal od Ostrihomského arcibiskupa. Ten vo svojej záveti odovzdal časť hradu rehole trinitárov, ktorí vykupovali kresťanov z tureckého zajatia a zaoberali sa ošetrovateľskou činnosťou. Vybudovali tu pekný park, v ktorom meditovali a budova slúžila i ako vysoká škola filozofická. Reformy Jozefa II. však priniesli zánik rehole a v roku 1856 tu štát zriadil väznicu, ktorá je dnes najväčšou na území Slovenska.
Spracovala: Janka Salviany