Trasa 22: Ladce – Mraznica – Košecké Podhradie – Ilava

Dĺžka trasy: 20 km
Náročnosť: stredne náročná
Prevýšenia: 450 m
Čas trvania: 6 hod.
Odporúčaná mapa: VKÚ Strážovské Vrchy – Trenčianske Teplice č. 119.
Trasa je vhodná pre turistu, ktorému nerobí problém prepraviť sa hromadnou dopravou. Ísť autom sa neodporúča, keďže začiatok a koniec trasy nie sú totožné. Cestou spoznáme rázovité dedinky, aké sa dajú vidieť v okolí Púchova a pokocháme sa krásnymi výhľadmi na okolie. Trasu je možné kombinovať s odporúčanou trasou číslo 18.

 

Popis trasy:

Trasa začína na železničnej stanici v Ladcoch. Stanica bola postavená ešte v roku 1912, pri nej sa  nachádza rázcestník s označením. Naša trasa je označená žltou turistickou značkou. Zo stanice cesta zabočí smerom doprava a prechádza popri cementárňach v Ladcoch. Výstavba cementární sa začala Lúka neďaleko kameňolomuv roku 1889. Bola to prvá cementáreň v Hornom Uhorsku, ktorá vyrábala cement moderným spôsobom. Majiteľ Adolf Schenk, vlastniaci v tomto čase ladecké panstvo, využil bohaté ložiská vápenca nachádzajúce sa na jeho pozemkoch. V roku 1895 továreň zamestnávala 500 zamestnancov a dodnes je cementáreň najväčším a najstabilnejším zamestnávateľom v obci. Ďalej sa turistom naskytnú bolestivé výhľady na kameňolom na kopci Kalište, ktorý má 680 m n. m. Bolestivé preto, lebo kopec je z polovice rozdrásaný lomom a jeho pôvodný tvar môžeme vidieť už len na fotografiách. Ďalej trasa prechádza pomedzi domy malej osady a plynule prechádza na lesnú cestu popri potoku. Budeme mínať miestne chatky a prejdeme na lesný chodník. Po chvíli chôdze sa dostaneme na okraj lúky, na ktorej sú postavené poľovnícke posedy. Lúkou vyšliapeme do mierneho kopčeka a dostaneme sa ku chatám na jej opačnom konci. Na vrchole kopca po pravej strane sa nachádza lesná cesta. My pôjdeme smerom doprava a napojíme sa na ňu. Po žltom značení stále pokračujeme ďalej časťou nazvanou Podlavičky. Na lúkach sa nám naskytnú výhľady na skalnaté bralá kopca Rohatín 832 m n. m. Otvoreným priestorom naša trasa pokračuje k rázcestníku pod kopcom Stupičie 799 m n. m. Rázcestník nás naviguje do obce Košecké Podhradie. Pri ňom sa nachádza aj tabuľa s označením chráneného vtáčieho územia, ktoré sa tu nachádza. Tu zmeníme farbu značenia na modrú. Celou cestou nás sprevádzajú krásne výhľady na okolitú krajinu, ktorej dominuje hlavne majestátny vrch Vápeč. Patrí do skupiny Strážovských vrchov a je považovaný za najkrajší z nich. Pravdepodobne  Janka Salviany)preto, lebo jeho vrchol je pomerne ostrý a viditeľný z veľkej diaľky. Postupne sa trasa približuje k časti Košeckého Podhradia nazývanej Veľké. Prejdeme celou malebnou dedinkou a môžeme sa občerstviť v miestnom zrekonštruovanom pohostinstve. Ešte si prezrieme pekne upravené záhradky domov a postupne sa premiestnime do druhej časti obce, ktorá má názov Malé Košecké Podhradie. Medzi oboma časťami je kopec s názvom Zámok, na ktorom sa v minulosti vypínal Košecký hrad.
História hradu Košeca 
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1272. Majiteľom bol gróf Smaragdus. Potom mal hrad viacerých majiteľov ako napr. Demeter de Nechte, Vlk Tomas Kazimira, Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovského rodu prešiel do majetku Štefana Košeckého. Ten prišiel do nemilosti a jeho majetky boli skonfiškované. V roku 1670 hrad obsadil cisársky generál a hrad dal zrútiť. V súčastnosti sa z hradných múrov zachovali iba nepatrné zbytky maximálne do výšky 1 metra.
K ruinám hradu sa dostaneme po miestnom značení. Z kopca Zámok sú krásne výhľady na samotný Vápeč, alebo na bližší kopec s názvom Sokol. Po prezretí historického miesta bývalého hradu naša trasa pokračuje do ďalšej časti Košeckého Podhradia s názvom Malé. Prejdeme okolo cintorína nachádzajúceho sa priamo pod kopcom Zámok. Potom okolo konečnej zastávky autobusu a smerom do kopca minieme nové pohostinstvo. Kúsok za dedinou po ľavej strane našej trasy sa nachádza lúka, z ktorej sa nám naskytnú tie najkrajšie výhľady na Vápeč. Kúsok za lúkou sa nachádza osada Háj a v jej strede je rázcestník so žltým značením. V prípade zlého počasia si môžeme práve tu trasu skrátiť, zbehnúť do osady Štyri Lipy a nasadnúť na autobus smerujúci do Ilavy.

 Janka Salviany)Pokiaľ pokračujeme v plánovanej trase, tak zmeníme farbu značenia na žltú. Ovocný sad máme po ľavej strane a stúpame ku kopcu Sokol. Dobre si prezrieme zospodu jeho vrchol, ktorý sa týči priamo nad nami. My však k nemu prídeme zo zadnej strany, lesom asi tak za necelú hodinu. Najskôr prídeme k rázcestníku Pod Sokolom a potom nás čaká prevýšenie 255 m a sme na vrchole kopca vo výške 651 m n. m. Naskytnú sa nám krásne výhľady na Vápeč, Homôlku a za dobrej viditeľnosti aj na samotný Strážov. Kúsok od vrcholu je vybudované ohnisko s posedením. Po vzhliadnutí krásnej  Janka Salviany)panorámy nás čaká už iba klesanie. Najskôr späť k rázcestníku Pod Sokolom a potom lesným chodníkom smerom k mestu Ilava. Po ceste si užijeme výhľad na opačnú stranu smerom na Vršatec. Prechod okrajovou štvrťou mesta Ilavy zaujme najmä Pivovarníckou ulicou so zrekonštruovanou budovou pivovaru. Aj keď už neslúži svojmu pôvodnému účelu, ilavčania sú radi, že táto národná kultúrna pamiatka neschátrala úplne. Žlté značenie nás postupne prevedie celým historickým centrom – prezrieme si budovu bývalého hradu a dnešnej väznice, zaujímavú zvonicu, kostol Všechsvätých – kostol trinitárov. Naša trasa končí na železničnej stanici, kde nasadneme na vlak smer Trenčín. Cestou si vychutnáme krásne zážitky z takmer celodennej túry.História pivovaru

Pivovar v Ilave vznikol v roku 1635. V druhej polovici 19. storočia bol najväčším v Trenčianskej stolici, ročne vyrobil 3-tisíc hektolitrov piva. Ako štátny podnik fungoval do roku 1992, keď sa jeho majiteľom stal Karol Konárik. V deväťdesiatych rokoch výroba piva stále klesala, až v roku 2000 celkom zanikla.

História Ilavského hradu
Počiatky hradu sa viažu na obdobie prelomu 11. a 12. storočia. Presný dátum vzniku sa nezachoval. Bol vybudovaný na ochranu ciest, pretože tadiaľto viedol brod cez rieku Váh, ktorým prechádzali obchodníci s vozmi.

Prvá hodnoverná zmienka je z roku 1439, kedy zať kráľa Žigmunda Luxemburského daroval svojej manželke hrad v Dolnej Súči, Vršatecký hrad a tiež Ilavský hrad. Neskôr ho vlastnil rod Ostrožičovcov z Giletinca (chorvátske Slavónsko). Napokon hrad kúpil Krištof Bauner zo Stubingenu. Bol to generál a podpredseda ríšskej dvorskej komory. Na celé panstvo ale nemal dostatok financií a tak si požičal od Ostrihomského arcibiskupa. Ten vo svojej záveti odovzdal časť hradu rehole trinitárov, ktorí vykupovali kresťanov z tureckého zajatia a zaoberali sa ošetrovateľskou činnosťou. Vybudovali tu pekný park, v ktorom meditovali a budova slúžila i ako vysoká škola filozofická. Reformy Jozefa II. však priniesli zánik rehole a v roku 1856 tu štát zriadil väznicu, ktorá je dnes najväčšou na území Slovenska.

Spracovala: Janka Salviany

Mapa: http://www.cykloserver.cz/f/5a2b067042/

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!