Trasa 23: Mestečko – Zubák – Lednica – Lednické Rovné

Dĺžka trasy: 20 km
Náročnosť: stredne náročná
Prevýšenia: 450 m
Čas trvania: 6 hod.
Odporúčaná mapa: VKÚ Strážovské Vrchy – Trenčianske Teplice č. 119 a VKÚ Javorníky – Púchov č. 108.
Trasa je vhodná pre turistu, ktorý rád spoznáva zabudnuté miesta nášho kraja, prírodné a historické zaujímavosti. Lepšie je cestovať hromadnou dopravou, vlastná sa neodporúča, pretože začiatok a koniec trasy nie sú totožné. Trasa sa dá kombinovať s odporúčanou trasou číslo 12.
Popis trasy
Trasa sa začína v obci so svojským názvom Mestečko v časti Záriečie. Nachádza sa neďaleko mesta Púchov. Obec sa spomína z roku 1471, kedy patrila k lednickému panstvu. Nachádza sa tu pohrebisko lužickej kultúry. Dopraviť sa na miesto dá vlakom i autobusom. Naša trasa sa začína na vlakovej stanici, odkiaľ vedie zelené značenie. Za dedinkou začneme stúpať po lúkach a onedlho sa nám naskytnú výhľady do doliny. Pri dobrej viditeľnosti dovidíme až na Vápeč, Manín i na Strážov.  Janka Salviany)Ďalej lesnou cestou pokračujeme v stúpaní na kopec s názvom Jazero 607 m n. m. Pri miestnom drevenom kríži, ktorý tu stojí od roku 1935 naša trasa zabočí doľava.
Ďalej pokračuje lúkami smerom k ďalšej dedinke s názvom Zubák. Má nadmorskú výšku 430 m n. m. Zo Záriečia do Zubáka je približne 1 hod.  pešej chôdze. Táto dedinka vznikla v rovnakom období ako susedná s názvom Mestečko. Patrila aj rovnakému panstvu. Krátke obdobie tu pôsobil spisovateľ Anton Bielik. Na mieste súčasného kostolíka stál kedysi drevený. Naša trasa nemení farbu a pokračuje celou dedinkou. Na konci začneme stúpať do kopca a za chrbtom máme Javorníky v celej svojej kráse. Lúkami prejdeme, prezrieme si výhľady a postupujeme lesom k časti zvanej Krepčiačka. Tu sa nachádza ďalší drevený kríž. Trasa  Janka Salviany)pokračuje po zelenomznačení až k sedlu Kamennej hory 610 m n. m. Kamennú horu samotná trasa obchádza. Ihneď ako začneme zostupovať z Kamennej hory, objavia sa pred nami krásne výhľady na Lednické Bradlo a postupne na ňom budeme spoznávať siluetu hradu Lednica. Tento pohľad nás očarí. Tu si treba dobre prezrieť Lednické bradlo, hlavne časť, ktorá sa vypína nad dedinkou. Na vrchole skaly sú vytesané schody, ktoré sú slovenskou raritou. Takýto spôsob ochrany u iných slovenských hradov nenájdeme. Hrad je momentálne rekonštruovaný. Cez víkend sa tu usilovne pracuje a potenciálny návštevník môže absolvovať prehliadku aj s výkladom.
Postupne zídeme do dedinky s takým istým názvom. Zelené značenie nás dovedie najskôr k prameňu Katarínka. Tento sa nachádza priamo pod dreveným krížom umiestneným na hradnej skale. Kríž stojí na mieste, kde údajne dopadlo telo nešťastnej Kataríny. V období, kedy bolo uzákonené právo prvej noci, si uplatňoval hradný pán toto právo na chudobné dievča. V deň jej svadby s miestnym mládencom sa Katarína nechcela poddať pánovi a zúfalá vyskočila z okna.  Odvtedy je vraj vidieť počas letných večerov záhadnú bielu pani, ktorá sa prechádza po hradných múroch. Symbolicky je zachytená aj na erbe obce Lednica.
Kedysi kráľovské mestečko Lednica bolo od roku 1627 pôsobiskom Mikuláša Drábika, ktorý sa tu uchýlil po bielohorských udalostiach. Bol to kňaz a vizionár. Jeho proroctvá o konci habsburgovcov neskôr knižne vydal jeho spolužiak J. A. Komenský. V roku 1650 ho osobne navštívil. Pri Katarínkinom prameni sa nachádza aj pamätná doska venovaná týmto dvom vzácnym osobnostiam. Na odporúčanie M. Drábika odišiel Komenský do exilu v Amsterdame a vydal knihu Lux in tenebris – Svetlo v temnotách. Knihu napísal Drábik a bol za svoje presvedčenie vo veku 83 rokov v Bratislave popravený.
Od prameňa naša trasa stúpa popod hradné bralo až k hlavnej bráne hradu. Hrad je zaujímavý tým, ž Janka Salviany)e vstup doňho je vytesaný v skale a vedie tam tunel. Hradné nádvorie je pomerne malé, pretože bolo obmedzené plochou medzi bradlami. V minulosti sa tu obyvatelia museli cítiť pomerne bezpečne, pretože ich chránil komplex skál. Z nádvoria vedie rebrík priamo na vrchol bradla. Tento úsek je určený iba pre odvážlivcov a na vlastné nebezpečie. Na vrchole sú vytesané už spomínané schody a na chvíľu sa môžeme vcítiť do kože stredovekého strážcu pohraničia a pokochať sa nádhernými výhľadmi na okolie. Odtiaľto je vidieť na náprotivnú stranu nad Lednicou – Lednické skalky. Potom na severnej strane smerom zľava trojvŕšie Strachoňovec 786 m n. m., Kobylinec 911 m n. m., Zrnová 854 m n. m. Pod Zrnovou nad Lednickými skalkami sa zelenie Kamenná hora 633 m n. m. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1259. Bol najťažšie dostupným hradom na Slovensku. Napriek tomu bol v roku 1432 obsadený husitmi. Neskôr patril lúpežným rytierom a do dejín sa vpísal hlavne tým, že jeho majiteľ neváhal ukradnúť aj dary zaslané cisárovi Rudolfovi do Prahy. Potom ho za to stihol trest smrti. Po stavovských vojnách bol hrad vypálený a odvtedy chátra.
Po opustení hradu pokračujeme dolu dedinou až na jej začiatok a potom ďalej po miestnej komunikácii smer dedinka Kvašov. Na kopci nás zelené značenie privedie až ku krížu. Táto časť má názov Ladoveň. Tu sa nachádza rázcestník a ten nás odkloní smerom doľava do lesa. Ešte predtým sa pokocháme výhľadmi na Vršatecké bradlá, spätne na Lednické bradlá a celé šíre okolie. Lesným chodníkom sa postupne dostaneme popod Krajčovu  horu 515 m n. m. a na lúky nad dedinkou Kvašov. Túto dedinku si pozrieme z diaľky. Ďalej popod kopec Harvanová naša trasa vychádza na lúky neďaleko sedla Zadná hora 405 m n. m. V týchto miestach začínajú výhľady  Janka Salviany)smerom na obec Lednické Rovne. Trasa už prechádza iba lúkami. My odtiaľto uvidíme najbližšiu dominantu východným smerom a to sú Klapy 654 m n. m. Juhozápadným smerom je zasa Manín. Smerom na juh sa nachádza ďalšia dominanta Strážovských vrchov, ktorou je Vápeč.
Naša trasa sa blíži ku koncu a zelené značenie nás dovedie do Lednického Rovného do časti zvanej Kolónia a iba kúsok a sme v obci.
Obec patrila panstvu hradu Lednica. Tí sa z hradu presťahovali do miestneho kaštieľa. Historicky začala byť zaujímavá v období roku 1892, keď tu rakúsky podnikateľ Jozef Schreiber založil sklárne. S nami sa začal aj rozvoj okolitých dedín. Sklárne potrebovali množstvo dreva na chod fabriky a tak sa tu naskytlo mnoho pracovných príležitostí. Sklárne fungujú dodnes a v miestnom sklárskom múzeu je zachytená celá história vývoja sklární. Múzeum je inštalované v budove kaštieľa v miestnom parku.
Toto miesto má ešte jednu raritu a je ňou hraný film s názvom Únos. Natočil ho v roku 1910 majiteľ sklární pán Schreiber. Je to slovenský unikát. Dej filmu sa odohráva v prostredí miestneho parku s hlavnou postavou, ktorú stvárňuje neter Fritzi. Ide o prvý hraný slovenský film. Po absolvovaní prechádzky historickým parkom sa premiestnime na autobusovú zastávku, kde naša dnešná trasa končí.

Spracovala: Janka Salviany

Mapa: www.cykloserver.cz/f/edf2068383/

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!