Krátky výlet: Upír na hradisku Chochel

Na dnes máme pripravenú turistickú špecialitku! Výlet pre skutočných odvážlivcov, kde by sa zapotil aj taký hrdina, ako je napríklad Jánošík. Pred touto akciou sa však najprv musíme málinko teoreticky „dovzdelať“, aby sme boli na všetko dobre pripravení… Keby niečo…

S tajomným miestom, kam sa dnes chystáme, je spojená zaujímavá legenda. Určite by si ju mal prečítať každý, kto sa na toto miesto vyberie. Ak už legendu poznáme, sme pripravení a môžeme vyraziť. Tak teda – ide sa!


Na dnešný poznávací výlet si vyberáme deň, kedy je pekné slnečné počasie a do západu slnka zostáva dostatok času. Nemáme záujem ocitnúť sa hore na hradisku po zotmení. Nie že by sme sa báli, ale prečo riskovať 🙂

> Východiskový bod: obec Zamarovce, pri ulici Pod tehelňou (pozri mapu)
> Celková vzdialenosť: 5 km
> Celkový čas výletu: 2 hodiny aj s prestávkami


Autom sa dopravíme do Zamaroviec a zaparkujeme na konci Zamarovskej ulice pri predajni komínových systémov. Odtiaľto sa ide „pešibusom“. Do kopca vykračujeme po asfaltovej ceste a prechádzame okolo vodárne, odkiaľ je obec Zamarovce zásobovaná pitnou vodou. Prichádzame k čerpacej stanici. Na chvíľu odbočíme z našej trasy – prejdeme bráničkou do areálu pumpy, dookola obídeme jej budovu a zrazu sa pred nami objaví krásny výhľad na celý Trenčín. Skutočne sa tu oplatí zastaviť a poobzerať si naše pekné mesto.

Bráničkou sa zase vrátime späť na cestu, z ktorej sme vybočili a pokračujeme ďalej. Prichádzame k najvyššiemu miestu, odkiaľ už cesta nestúpa do kopca, ale mierne klesá. Vľavo pri ceste sa nachádza pekné oddychové miesto. Rastie tu stará, no zato naozaj odolná lipa, ktorá prežila aj úder blesku. Po údere blesku zhodila staré konáre a omladila sa novými.

Lavička pri lipe láka na posedenie pre počestných pocestných. Všimli sme si však ešte niečo zaujímavé. Špicatý kameň s vyrytými nápismi, ktorý tu stojí už od nepamäti. Písmená sa ešte dajú prečítať, je to však staré ozdobné písmo, ktorému už dnes málokto rozumie. Zaujímavé.

Po asfaltovej ceste sa dostaneme k miestu, kde odbočujeme doprava na lesnú cestu a po nej pokračujeme smerom do kopca. Z lesa vychádzame v údolí, ktoré nám svojím tvarom pripomína arénu gladiátorských bojovníkov. Toto miesto je skutočne zaujímavé. Nachádza sa tu areál strelnice no rovnako aj neporiadok po streľbách. Všetko preskúmame a namierime si to k vysielaču na kopci.

Od vysielača pokračujeme ďalej. Po pravej strane obchádzame húštiny a kroviská. Smerujeme na lokalitu hradiska Chochel. Pred nami sa otvára veľká lúka a my si predstavujeme, ako tu kedysi ľudia žili, obrábali svoje políčka a chovali zvieratá.

Na konci lúky začína ísť do tuhého. Vchádzame do lesa a vstupujeme na plochu bájneho hradiska. Treba byť veľmi opatrný, lebo na niektorých stromoch na okraji lesa je natiahnutý ostnatý drôt. Začíname si všímať zvláštne veci, napríklad netypické kamene – decká si už vytvárajú strašidelné predstavy o tomto mieste.

Pomaly sa blížime do centra hradiska. Svojou históriou nám hradisko neostáva nič dlžné. Tesne na povrchu zeme pod lístím si všímame množstvo starých  črepov. Je ich toľko, že by sme mohli ako milovníci puzzle zložiť z úlomkov celé nádoby 🙂

Pravdepodobne ich tu pred 25 rokmi zanechali archeológovia pri výskume. Hradisko je doposiaľ rozkopané. Musíme si dávať veľký pozor, pretože je tu veľmi veľa jám, do ktorých by sme mohli ľahko spadnúť. V čase nášho skúmania je všade veľa lístia. To zakrýva jamy – vyzerajú ako pasce pre neželaných návštevníkov, ktorí rušia pokoj tu pochovaných.

Ideme sa pozrieť aj na miesto Venušinho chrámu a na hrob nájdeného upíra. Celá lokalita je ale zarastená stromami a miesto chrámu je úplne nedostupné. Decká nakúkajú do hustých pichľavých húštin, no nemáme odvahu tam vliezť. Upíry si vraj chránia svoje hrobové miesta, aby ich nik nerušil. Je to asi naozaj pravda.

Na tomto tajomnom mieste sa cítime veľmi zvláštne, akoby nás niekto pozoroval. Zrazu  sa z húštin začne ozývať hlasné šuchotanie, okamžite sa balíme a pre istotu odchádzame. 🙂 Opúšťame lokalitu hradiska a po širokej lúke sa vraciame spať, smerom ku strelnici. Ako sa vzďaľujeme od upírskeho miesta, sme trošku pokojnejší. Užívame si krásnu prírodu navôkol. Slnko pomaličky zapadá a tak najlepšie vyniknú jesenné farby prírody.

Prichádzame k vysielaču, odkiaľ je ohromujúci výhľad na strelnicu, na celú našu „arénu“ aj slnko na obzore. Ideálne miestečko na oddych. Pohodlne sa usadíme a zo zásob, ktoré máme, doplníme sily. Tu sa už nemáme čoho báť, neponáhľame sa, relaxujeme a robíme si zo seba žarty, ako sme sa na hradisku báli.

Po krátkom oddychu odchádzame z tohto čarovného miesta. Zbehneme dolu kopcom na spodnú časť „arény“, potom ďalej po poľnej ceste cez les a už sme na asfaltke, po ktorej  prejdeme okolo čerpacej stanice až do Zamaroviec k nášmu autu.

Náš dnešný výlet sa končí a opäť sme veľmi spokojní. Dozvedeli sme sa zaujímavé informácie z histórie, na vlastnej koži sme pocítili, aký strach nám dokáže nahnať takéto tajuplné miesto. Spoznali sme tajomstvami opradené hradisko Chochel. Našťastie nás žiadny upír nechytil, takže všetko dobre dopadlo. Určite sa sem ešte vrátime a už teraz sa tešíme na nové objavy v prírode, samozrejme aj s vami. Ahoj 🙂


Trasa nášho výletu znázornená na mapke.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!