Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Mnohí Trenčania ani netušia, že v meste máme významnú pamiatku na prvú svetovú vojnu. Na okraji Trenčína v časti Kubrá – Zábranie sa nachádza vojenský cintorín z 1. svetovej vojny. Je však súčasťou prísne stráženého vojenského objektu a tak nie je verejnosti prístupný.

Tento cintorín založila rakúsko-uhorská armáda v roku 1915, pravdepodobne v máji. V Trenčíne bola jedna z nemocníc, kam privážali ranených vojakov z bojísk. Pôvodne boli vojaci, ktorí v nej zomreli, pochovávaní na mestskom cintoríne. Mŕtvych vojakov však bolo stále viac, na mestský cintorín ich prevážali drevenými vozmi a Trenčania, ktorí si pôvodne mysleli, že vojna bude krátka a mesta sa nedotkne, boli stále viac znepokojení. Naviac rástol strach z nákazy, pretože v trenčianskej vojenskej nemocnici boli okrem ranených sústredení aj vojaci nakazení rôznymi infekčnými chorobami. Preto padlo rozhodnutie zriadiť vojenský cintorín mimo mesta – v Zábraní.

Na cintoríne je pochovaných 771 vojakov – Čechov, Slovákov, Rumunov, Maďarov, Rusov, Poliakov, Rakúšanov, Talianov, Turkov a Nemcov. Pôvodne ich tu bolo pochovaných 927, ale v roku 1925 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov vybudovalo na mestskom cintoríne tzv. Srbskú kaplnku. Vtedy zo Zábrania exhumovali 154 vojakov tohto Kráľovstva a ich pozostatky pochovali do areálu kaplnky, kde ležia v susedstve ďalších stoviek vojakov, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne.

Vojenský cintorín v posledných rokoch výrazne zmenil svoju tvár. V rokoch 2014 až 2018  prebehla jeho obnova a z tônistej dolinky zarastenej kríkmi sa stalo dôstojné a krásne miesto posledného odpočinku mŕtvych vojakov. Hlavnú zásluhu na tom má generálporučík v. v. Ing. Pavol Honzek. Po svojom odchode do výslužby prišiel s touto myšlienkou a po je schválení spolu s Klubom generálov SR nielen bádal v archívoch, riešil financie a organizoval práce, ale množstvo hodín strávil aj v montérkach pri stavebných prácach.

V rámci cyklu Prechádzky mestom so sprievodcom, ktoré organizuje Kultúrno-informačné centrum Trenčín, sme mali v októbri vzácnu príležitosť sa vďaka generálporučíkovi v. v. Ing. Pavlovi Honzekovi na tento cintorín pozrieť. Keďže 11. novembra 2018 o 11. hodine si pripomíname 100. výročie ukončenia 1.svetovej vojny, prinášame rozhovor, v ktorom sa od neho dozviete viac o obnove cintorína z úcty k obetiam, ktoré sú na ňom pochované.

Kedy ste boli prvýkrát na tomto cintoríne?
Prvý raz som tu bol na jeseň v roku 2014 s vtedajším zástupcom vojenského pridelenca Ruskej federácie, ktorý hľadal cintoríny ruských vojakov z 1. svetovej vojny. Hoci pred našou návštevou pokosili trávu a odstránili popadané konáre, hanbil som sa za stav, v akom sme cintorín našli. Betón na hroboch bol popraskaný, z hrobov vyrastali náletové dreviny. Vtedy vo mne skrsla myšlienka, že by sme s tým mali niečo urobiť.

Ako prebiehala celá obnova?
Na začiatku sme boli len dvaja – s generálmajorom v. v. Gašparom Hozmanom sme Rade Klubu generálov SR predložili plán, ako by mal obnovený cintorín vyzerať. A keďže som z Trenčína, poverili ma riadením celej akcie. S prvými prácami na pôvodnej vstupnej časti sme začali v roku 2015. Keď sa v zime nedalo pracovať priamo na cintoríne, chodili sme do Vojenského historického ústavu v Bratislave získavať z archívnych dokumentov potrebné informácie.

V roku 2016 sa podarilo obnoviť dve sekcie, to je vpravo od vstupu na cintorín. Rozbili a vyviezli sme betónové obruby zo všetkých starých poškodených hrobov a položili 319 nových náhrobných kameňov, opravili 11 hrobov tureckých vojakov a vytvorili skanzen z 30 hrobov, ktoré sú v pôvodnej podobe.

V roku 2017 sa v rámci tretej etapy položilo 399 nových náhrobných kameňov, opravilo sa 5 hrobov tureckých vojakov a 6 špeciálnych pomníčkov. V roku 2018 sme postavili nový, ručne kovaný 2,5 m vysoký kríž, vybudovali chodníček ku krížu, inštalovali sme 11 informačných tabúľ a vykonali ostatné dokončovacie práce.

Ako ste dokázali k hrobom priradiť mená vojakov, ktorí v nich ležia?
Stotožňovanie mien a hrobov prebiehalo na základe získaných podkladov z Vojenského historického ústavu Bratislava. Ešte pred tým, ako sa začali staré obruby hrobov likvidovať, pooznačovali sme ich dočasnými tabuľkami s číslami hrobov a porovnávali sme ich so získanými plánikmi cintorína. Potom sme nainštalovali pozdĺžne i priečne výtyčky, ktoré označovali rady a zástup hrobov. Potom sme každý označený hrob s použitím GPS zamerali.

Kde sa dá zistiť viac o pochovaných vojakoch?
Informácie sa dajú sa nájsť vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Všetko je uložené pod značkou Kubra fond ZVV BA-vojnové hroby šk1 šk4. Pokiaľ ide o mená pochovaných, všetky informácie mám aj ja.

Na cintoríne je niekoľko hrobov, ktoré vyzerajú ako tie pôvodné. Prečo ste sa rozhodli niektoré hroby nechať v pôvodnom stave?
Začnem s hrobmi, ktoré vyzerajú ako pôvodné. Sú umiestnené v sekcii „D“, úplne na pravej strane cintorína. V projekte sme sa rozhodli, že treba zachovať aj časť, ktorá bude pôvodná dobová a zvolili sme toto miesto. Sú tu hroby vojakov takmer všetkých štátov, je tu 30 hrobov, ktoré sú v pôvodnej podobe aj s označením hrobových miest, ktoré sa používalo v dobe 1. svetovej vojny. Všetky hroby sú samozrejme na svojom pôvodnom mieste. Tie, ktoré boli polámané (asi polovica z tohto počtu), sme vymenili a opravili.

Potom sú to hroby tureckých vojakov, ktorých je 16. Tieto sme na žiadosť Tureckého veľvyslanectva iba opravili, natreli a vytiahli sme písmo vytesané na kameňoch.

A ešte sa tu nachádza 7 špeciálnych pamätníčkov, ktoré vybudovali pravdepodobne rodiny padlých vojakov. Ide o hrob poľskej ošetrovateľky, troch maďarských vojakov a troch Slovákov. Tieto boli opravené, spevnené, očistené a vyleštené.

Nachádzajú sa tu aj turecké hroby, ktoré sú orientované smerom na východ.
Hroby tureckých vojakov sú rozmiestnené na okraji cintorína – v sekcii „A“ 11 hrobov a v sekcii „C“ 5 hrobov. Podľa vtedajších predpisov museli byť zosnulí vojaci pochovaní do hrobu do 24 hodín od ich úmrtia. Všetky hroby tureckých vojakov sú hlavou orientované smerom na východ.

Koľko ľudí sa podieľalo na obnove cintorína?
Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať presne. Záznamy o počtoch vojakov aj ostatných pracovníkov sme nerobili. Niektorí vojaci sa na obnove cintorína zúčastnili niekoľkokrát, niektorí iba raz. Rovnako tak sme nesledovali počet odpracovaných hodín. Odhadom bolo odpracovaných niekoľko stoviek, možno aj viac ako tisícka hodín a celkovo, vrátane pracovníkov rôznych firiem, sa na obnove cintorína podieľalo okolo 200 ľudí.

Ako to bolo s financovaním obnovy cintorína?
Spočiatku som oslovoval svojich priateľov a kamarátov z čias, kedy som pracoval na Veliteľstve Východného vojenského okruhu v Trenčíne, veliteľstve Armády SR a neskôr na Generálnom štábe Armády SR.

Medzi oslovenými boli podnikatelia, riaditelia alebo vedúci predstavitelia firiem predovšetkým okresu Trenčín, fyzické osoby s ktorými som spolupracoval. Hľadal som predovšetkým takých, o ktorých som vedel, že sú naklonení otázkam zachovania histórie. Veľmi nám pomohlo Veľvyslanectvo Ruskej federácie, neskôr aj veľvyslanectvá Poľskej republiky a Maďarskej republiky. Medzi tými, ktorí nám pomohli finančne alebo materiálne je 69 firiem a jednotlivcov. Všetci, ktorí pomohli majú svoju tabuľku s uvedením mena a priezviska alebo názvu firmy po boloch vstupného chodníčka na cintorín.

Od roku 2015 sa na cintoríne konajú aj pravidelné pietne spomienky – vždy pri príležitosti výročia ukončenia 1. svetovej vojny. Ako to bude tento rok na obnovenom cintoríne?
V tomto roku to bude v poradí už štvrtá pietna spomienka na obete vojny. Výnimočná bude tým, že bude spojená aj s otvorením cintorína po jeho obnove, vysvätením nového kríža aj celého cintorína. Svoju účasť potvrdili veľvyslanci a pridelenci obrany niektorých štátov.

Medzi vzácnymi hosťami bude aj minister obrany SR, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, hlavní funkcionári Ozbrojených síl, predstavitelia verejnej správy, velitelia vojenských útvarov a predstavitelia občianskych združení. Predpokladáme aj účasť rodinných príslušníkov tu pochovaných obetí Veľkej vojny.

Budú tu určite pozostalí vojaka Štefana Habánka z Hornej Súče, vojaka Antona Ottu z Českej republiky, Vendelína Holubeka zo Soblahova, Štefana Oláha Pažického z Veľkého Bielu, Jozefa Uhrika z Čachtíc a možno aj ďalších. K niektorým z týchto hrobov prídu aj ich rodiny z dnešnej Českej republiky.

Pietny akt kladenia vencov bude dňa 11. novembra 2018 o 14.30.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!